Horná Strehová

 Geografia
Horná Strehová
Obec leží na juhovýchodnom okraji Krupinskej výšiny v doline Tisovníka. Rovinný až vrchovinný povrch chotára tvoria andezitické tufity. Na strmých úbočiach a v jarkoch rastú dubové, hrabové a agátové lesy. Má hnedé lesné a illimerizované pôdy.

 História

1549 Felsewstragowaa, 1582 Feolsio Ztryhoua, 1573 Folsó Stregowa, 1773 Felső-Sztregova, Horne Strhare [!], 1786 Felschő-Stregowa, Strehowa, 1808 Felső-Sztregova, Horní Střehowá, 1863 Felsőstregova, 1873 Felsősztregova, 1920– Horná Strehová

Na území dnešnej obce Horná Strehová sa našla halštatská keramika, bolo tu sídlisko pilinskej kultúry (našiel sa zlomok noža a bronzového meča) a slovanské z doby poveľkomoravskej.

História územia strehovského chotára je listinne veľmi dobre podložená vo všetkých etapách stredoveku. Prvá písomná zmienka pochádza z r. 12451, kedy sa s predikátom de Strogowa spomína istý Abba, syn Yctora, a jeho príbuzní Hunt, syn Laura, a Deodatus, syn Wocha; ktorí predali svoj majetok Iwan (Ivanice, okr. RS) synom istého Mylostu. Deodatus de Stergoa sa v listine z r. 12502 objavuje ako zástupca kráľa pri kúpe majetku Ludan (Ludányhalászi), čo nasvedčuje, že tento rod mal nadregionálny význam. V r. 12693 sa pri potvrdení hraníc majetku Senné spomína aj rieka Strogova či Ztorgova, ktorá je podľa Šmilauera totožná s dnešným potokom Tisovník. Vyššie spomenutý Deodatus (Dedach de Stergo) sa opäť objavuje ako svedok pri metácii majetku Csitár v listine z r. 12814. Ešte v tomže roku5 sa v inej listine spomína Thomas, syn Thomasa de Strogea, ktorý spolu s Michaelom synom Folkusa (z rodu Kacsic) získal od novohradského arcidiakonátu majetok Peschan (Pösténypuszta). V listine z r. 12836 sa pri predaji časti majetku Lopusreu ako pôvodní majitelia uvádzajú Stephanus, syn Abu, a Mykov, syn (iného) Stephana de Oztorgoa.

Prakticky všetci doteraz spomenutí zástupcovia rodu Strehovských sa vymenúvajú v listine z r. 12957, ktorá je pokračovaním sporu o majetok Peschan. Thomas sa tu objavuje už s prídomkom de Draa (zaniknuté sídlo v maď. časti Novohradu), spomínajú sa aj Mykovi synovia Stephanus a Buzow. Thomas nakoniec v r. 12988 dokázal doložiť svoje nároky na tento majetok. V r. 13109 sa spomína spor ohľadom vena vdovy po Buzowovi, ktorý napokon urovnal jeho brat Stephanus zaplatením 30-tich mariek. V r. 132010 kráľ potvrdil niektoré majetky – medzi ktorými sa spomína Strigwa – Demetriovi, synovi Stephana, nie je ale jasné, či šlo o zástupcu rovnakého rodu. Mnoho zástupcov rodu Strehovských sa totiž podľa všetkých indícií v r. 1312 zúčastnilo bitky pri Rozhanovciach, na svoje nešťastie však stáli na strane porazených, čo víťazný kráľ Karol Robert náležite potrestal. Listinou z r. 132111 strácajú všetky novohradské majetky (spomína sa aj Strugua) synovia Thomasa de Draa, a listinou z r. 132412 aj vnuci Abu a synovia Mykoua. Všetky tieto majetky pripadli Thomasovi de Zechen, čo kráľ ešte potvrdil v r. 132713.

H. Strehova na mape 1. VM

Z tohto obdobia už máme doloženú aj existenciu miestneho kostola, a to hneď dvakrát. Súpis pápežských desiatkov z r. 1332-3714 uvádza kňaza Petra z farnosti Stregova, a listina z r. 133815 špecifikuje, že kostol bol zasvätený Všechsvätým (ecclesiam Omne Sancti). Z r. 134116 pochádza sťažnosť Georgia, syna Johannesa de Stregaua, na susedného zemepána z Kľačian, ktorý mal odlákať jeho dvoch strehovských poddaných (menami Petrus a Benus) na svoj majetok Podlusan (Podlužianka). Práve majetok tohto Georgia, pravdepodobne nespriazneného s pôvodným rodom Strehovských, sa podľa všetkého vyvinul v sídlo, ktoré dnes poznáme ako Hornú Strehovú. Georgius bol bratrancom vnukov Bytera z Modrého Kameňa, ktorí mu v r. 134917 prepustili majetky Stregoua a Karkyan (Chrťany), okrem časti strehovského chotára, ktorá pripadla kostolu v Sennom. Zaujímavé je, že Georgius v tejto listine sa uvádza s prídomkom de Beny, a neskôr v listine z r. 137718 ako de Boroznuk (Brusník). Tu sa už ale označuje ako zosnulý, a oba jemu prepustené majetky vrátila jeho dcéra Elena späť pánom z Modrého Kameňa.

Medzitým sa pripomína aj územie D. Strehovej, o ktoré v r. 137419 viedli spor rod de Zechen a Demetriov syn Stephanus. Nasledovná listina z r. 139320 potvrdzuje, že Demetriov rod pochádzal priamo od Abu, a tak vieme, že pôvodný rod Strehovských úplne nezanikol. Demetriov ďalší syn Petrus tu však majetok Ztergua spolu s ďalšími odstúpil Franckovi a Simonovi de Zeechen. V r. 141421 si kópie dokumentov, vzťahujúce sa okrem iného aj k majetku Stergwa, dali vyhotoviť synovia Lewkwsa de Lyberche (Ľuboreč). V r. 142322 sa Stregwa spomína medzi sídlami, ktoré odvádzali cirkevný desiatok ostrihomskému arcibiskupstvu. V r. 142423 predal Nicolaus de Gyarmath niektoré svoje majetky, vrátane (Hornej) Strehovej, ktoré už predtým boli v zálohovom vlastníctve, za 50 forintov Johannesovi de Zelew (Zlievce), hlavnému notárovi dvorského sudcu.

H. Strehova na mape 2. VM

Borovszky uvádza, že v r. 1430 získal Strehovú Ferencz Madách, avšak takúto listinu sme nelokalizovali. V r. 146024 sa v spore medzi potomkami Paula de Lyndwa, a rodmi de Gwth a de Lossoncz objavuje aj zmienka o mlyne na rieke Ztregowa. V r. 148025 požadovali zemania z Ľuboreče pre rod de Gwth zákaz naďalej využívať ich novohradské majetky. V r. 148726 dáva Ladislaus de Lossoncz do zálohy časť strehovského majetku Andreasovi a Ladislauovi z rodu Madach. Ladislaus Madach sa spomína aj v r. 148927, kedy mu pripadli kráľom skonfiškované novohradské majetky Beren a Somolya (oba dnes súčasťou obce Borsosberény). Uvádza sa aj v následnom spore o tieto majetky v r. 149428, a aj v donácii z tohože roku29, ktorou jednu poddanskú usadlosť venoval svojmu familiárovi z rodu de Beren. Ešte jeden spor o hranice a využívanie týchto majetkov sa spomína v r. 149730. V r. 151931 potvrdzuje kráľ rodu Madach vlastníctvo majetkov Kľačany a Podlužianka, a tiež častí majetkov Strehová a Žihľava.

Zaujímavá je listina z r. 152132, podľa ktorej Johannes Madach de Zthregowa neprávom obsadil hrad Nagh Tabor, ktorý ležal až na území dnešného Chorvátska (Veliki Tabor), na príkaz kráľa ho však musel vrátiť pôvodnému majiteľovi. V r. 152333 sa spomína spor medzi dvoma vetvami strehovských Madachovcov o bližšie nešpecifikované majetky v Novohrade, ale mohlo ísť priamo o Strehovú, pretože o tri roky neskôr34 sa už po prvýkrát v listinách objavuje názov Alsoztregowa (Dolná Strehová), čo znamená, že obe sídla sa rozčlenili aj oficiálne. V listine sa uvádza, že polovica D. Strehovej bola síce v zálohovej držbe, ale patrila Antoniovi de Lossoncz, ktorému pri snahe o splatenie dlhu robili jeho veritelia problémy.

H. Strehova na mape 3. VM

Pod terajším názvom sa po prvýkrát objavuje v súpise novohradskej stolice z r. 154935, a to vo forme Felsewstragowaa, pričom sa ako jej vlastník uvádza Imre Balassa. Pod trochu skomoleným názvom Feolsio Ztryhoua sa spomína v súpise z r. 158236, kedy bol richtárom Mattheus Wanno a slúžnym Blasius Komar. Mená ďalších poddaných poskytuje doplnkový súpis z konca storočia37 – konkrétne Mattheus Lystar, Joannes Komar a Georgius Komar. V r. 159938 zakázal zeman z rodu Madach poddaným z Ľuboriečky vnikať na jeho územie Kissztregova (Malá Strehová) – je možné, že šlo o iné meno pre Hornú Strehovú. V r. 160039 boli pred stoličné orgány predvolaní dvaja miestni poddaní Sigismunda Balassu, menami Márton Kalmár a György Eördögh. V r. 160140 vydali zákazy ohľadom vnikania na majetky Kľačany a Podlužianka tak Balassovci, ako aj Madáchovci. V súpise modrokamenského panstva z r. 160541 sa uvádza už 15 mien – Lestak, Bano, Mihalio, Sigmond, Benio (2x), Poocz, Kalmar, Szabo, Labar, Krali, Bobak, Masuko, Raczka a Rosa.

V r. 165242 sa obec spomína ako miesto prejednávania nejakej záležitosti ohľadom Zsofie z rodu Madách. 18 domácností narátal súpis divínskeho panstva v r. 166043, zväčša s podobnými priezviskami ako 55 rokov späť – Getsov (richtár), Sigmond, Kramar, Kouacs, Sandor, Bobak, Szega, Puocz, Polyak, Dyuros a Vanow. Kontinuitu tohto prevažne slovenského osídlenia potvrdzuje aj ďalší súpis z konca 17. storočia44 – richtárom bol Sandor Palio, mená poddaných sú: Bobák, Kalmár, Gyuros, Vaskol, Rácz, Kovács, Sigmond, Victas a Polisik. Zákaz využívania okolitých majetkov pre obyvateľov oboch obcí Strehová bol vydaný aj v r. 168645. V r. 168946 vydal podobný zákaz pre poddaných z H. Strehovej aj Joannes Rosnyai.

V r. 171747 sa uvádza medzi majetkami skonfiškovanými Jánosovi Koromházymu. Borovszky v r. 1770 uvádza ako vlastníkov rody Zichy, Balassa, Baross a istého Andrása Szaba, neskôr aj grófa Kálnokyho. V 18. storočí tu bol v prevádzke obecný pivovar. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Ešte v polovici 20. storočia sa kraslice ozdobovali batikovou technikou pomocou trubičky.

Pozoruhodnosti

Kostol v H. Strehovej

Dominantou obce je evanjelický barokovo-klasicistický kostol z roku 1776, ktorý dal postaviť zeman Juraj Sudy. V roku 1897 bol prestavaný v neogotickom slohu (nové fasády) a v r. 1911 k nemu bola pristavaná veža, ktorej pôvodné zvony boli zrekvirované v prvej svetovej vojne. Pozdĺžny segmentovo uzavretý priestor má v interiéri drevený strop s maľovaným rámovaním a rokokovými úponkami. Oltár s dvojstĺpovou architektúrou a bočnými ornamentálnymi ušnicami je oživený okrídlenými hlavami putti a dvoma biblickými postavami v nadstavci. Spolu s kazateľnicou ho kostolu ešte pred dostavbou daroval zeman Ján Baltzer, ale obraz v ňom je asi z polovice 20. storočia. V obci sa nachádza aj niekoľko vínnych pivníc.

Odkazy a pramene

wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad


1MOL DF 263225
2MOL DL 65692
3MOL DL 65705
4MOL DL 83061
5MOL DL 1103
6MOL DL 65717
7MOL DL 1103
8MOL DL 1103
9MOL DL 1760
10MOL DL 41961
11MOL DL 2066
12MOL DL 41961
13MOL DL 2420
14Sedlák, MVS I 590, str. 100
15MOL DL 69218
16MOL DL 39130
17MOL DL 65756
18MOL DL 65791
19MOL DL 41961
20MOL DF 248668
21MOL DL 43250
22MOL DF 248615
23MOL DL 65862
24MOL DL 15440, 15444
25MOL DL 46039
26MOL DL 59752
27MOL DL 67571, 67572
28MOL DL 67573
29MOL DL 67579
30MOL DL 67582
31MOL DL 24435
32MOL DL 104737
33MOL DL 98006, 98007
34MOL DL 98009
35Maksay, str. 505
36MOL UC 59:13
37MOL UC 11:34 (a)
38Oborni, NVJ 374
39Oborni, NVJ 442
40Oborni, NVJ 497, 498
41MOL UC 11:49 (a)
42Tóth, NVJ 1023
43MOL UC 6:57
44MOL UC 84:94 (b)
45Jancsó-Jusztin, NVJ IV 102
46Jancsó-Jusztin, NVJ IV 670
47MOL UC 12:5 (a)
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s