Glabušovce

 Geografia
Glabušovce
Obec leží v plytkej dolinke Ipeľskej kotliny. Pahorkatinný povrch chotára tvoria uloženiny z mladších treťohôr. Menšie agátové a dubové lesíky sú len na úbočiach. Má hnedozemné a lužné pôdy.

 História

1297 Galabuch, 1418 Galaboch, 1773, 1808 Galabocs, 1786 Galabocsch, 1863–1913, 1938–1945 Galábocs, 1920 Galáboč, Glabušovce, 1927–1938, 1945–1948 Glabošovce, Galábocs, 1948– Glabušovce

Podľa Borovszkeho Glabušovce ešte pred prvou písomnou zmienkou patrili známemu rodu Kacsic – nie je však jasné, odkiaľ tento údaj čerpá, keďže prvá známa listina z r. 12971 tento rod vôbec nespomína. V nej sa píše, že majetok Galabuch vymenil komes Byter, syn Detreho, s komesom Mikom za majetok Olcharzk (Ovčiarsko, okr. ZA). To znamená, že prvými doloženými majiteľmi boli predkovia rodu Balassa, a nie Kacsicovci. Tí ho však získali neskôr – ešte v tom istom roku2 totiž Myko majetky Galabuch a Halaz (Ludányhalászi) dal magistrom Symonovi a Thomasovi, synom Michaela, vnukom Folkusa. Práve Folkus bol zakladateľom najdôležitejšej vetvy rodu Kacsics, z ktorej okrem významného rodu de Zechen (Sečanský) vzniklo aj viacero menších rodov – napr. Symon bol zakladateľom rodu Rado-Palasth, kým Thomas založil rod de Liberche (Ľuborečský). Mimochodom, podľa Karácsonyiho rodostromu ich matkou mala byť Mikova dcéra, takže tieto majetky zostali prakticky v rodine.

V r. 13663 požiadal Thomasov syn Folkus (II.) de Liberche o vydanie odpisu pôvodnej nadobúdacej listiny, čo kráľ nariadil vykonať kapitule vo Vacove (Vác). Môžeme teda predpokladať, že v tejto dobe Glabušovce ešte stále vlastnili Ľuborečskí, aj keď presný dôvod vyhotovenia odpisu nepoznáme. Už menej pravdepodobné je to pri zmienke z r. 14184, kde je odvolanie sa na tú istú originálnu listinu – tu sa však výslovne jednalo o spor medzi Balassovcami a Ľuborečskými ohľadom majetku Halaz, a Glabušovce sa tu vôbec nespomínajú. Cudziu majetkovú účasť ale z nasledovného roku 14195 dokladá kráľovská donácia na majetky, medzi ktorými je aj časť Glabušoviec – kráľ ich daroval nitrianskemu biskupovi Ladislauovi a jeho bratom z rodu de Demend (Demandice, okr. LV).

Glabusovce na mape 1. VM

V listine z r. 14316 sa objavuje spor zemanov de Laposrew proti Johannesovi, synovi Demetria zvaného Wezele, poddanému z Glabušoviec, ktorý patril Nicolaiovi, synovi pána menom Beke de Nowak. Čoho sa spor týkal, nevieme – listina uvádza len jeho anulovanie, takže sa asi vyriešil samočinne. Pretrvávajúci majetkový podiel Ľuborečských ale dokazuje listina z r. 14377, ktorou Johannes z tohto rodu dal okrem iných majetkov aj dve tunajšie poddanské domácnosti do zálohy synom Iacoba zvaného Baracz, za čo zinkasoval 20 zlatých forintov. Či tieto majetky ešte Ľuborečskí niekedy získali späť, nevieme, ale určite si ich neudržali. V listine z r. 15258 sa totiž ako ich vlastník uvádza palatín Stephanus de Werbocz, ktorý ich vymenil s rodom de Bay za Inam (Dolinku) v Hontianskej stolici.

Glabusovce na mape 2. VM

Len veľmi málo záznamov máme z časov tureckej okupácie. Borovszky zdôvodňuje chýbajúce údaje zo súpisu z r. 1548 tým, že všetci obyvatelia utiekli nevedno kam. Ako majiteľa v r. 1562-63 uvádza tureckého dôstojníka Hassana Bajrama. Aj jediná zmienka z novohradskej kongregácie z r. 15999 sa zmieňuje o tom, že Turci úplne vyplienili celú dedinu aj s obyvateľstvom. Borovszky spomína transakciu z r. 1629, kde György Tercsi vymenil tunajšie majetky s Andrásom Rádayom. Ešte aj v súpisoch z prelomu 17. a 18. storočia10 sa udávajú len 3 opustené štvrťky poddanských usadlostí, ich majiteľmi boli Forgáchovci zo Sečian. V r. 171811 tu mal majetky Michael Darvas, od r. 172812 Paul Pronay.

Glabusovce na mape 3. VM

Matej Bel spomína tunajšie vinice a víno, ktoré patrilo medzi najlepšie v Novohrade. Vályi uvádza majetky Rádayovcov, Fenyes zasa Beneovcov. Borovszky ešte pridáva Pála Trásyho, neskôr Vincenta Jankovicsa, ktorý si tu postavil aj panskú kúriu. Od r. 1800 zhruba do konca 19. st. bola v obci aj ľudová škola, ktorú tiež založil V. Jankovics. V písomnostiach z r. 1887 sa spomína blízky majer Gyürkavolgy, na ktorom sa nachádzala sýpka a kováčska dielňa. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V r. 1923 bol na veľkostatku Alexandra Bleiera štrajk poľnohospodárskych robotníkov. Po vojne sa tu krátkodobo ťažilo hnedé uhlie.

 Pozoruhodnosti

Ruiny kúrie v Glabušovciach

Klasicistický kaštieľ z roku 1830 dal postaviť Vincent Jankovics, neskôr bol majiteľom Alexander Battik. Je to dvojpodlažná budova s mierne predstavaným rizalitom. Dvojtraktová dispozícia so vstupným vestibulom, ústiacim do priebežnej chodby. Dnes je už schátralý a neudržiavaný. Nachádza sa tu aj murovaná ľudová zvonica blokového tvaru z polovice 19. storočia s dvoma zvonmi z prvej polovice 19. st., a moderný rímsko-katolícky kostol sv. Michala, archanjela. Okolo kamenného kríža v centre obce je postavený pekný parčík.

Kostol v GlabušovciachKríž a parčík v centre obce

V zozname navrhovaných chránených území je zapísaná i tunajšia vodná nádrž, ktorá sa využíva na lokálnu rekreáciu. K obecnej studni sa z tureckých čias zachovala povesť o zlatom jablku, označujúcom vezírsku hodnosť, ktoré do nej spadlo, čím sa vraj obec stala stredom sveta. Obec má ulicovú zástavbu, z konca 19. a začiatku 20. storočia sa zachovali murované, omietnuté a obielené domy so strechami so škridlicovou krytinou a stĺpovou loggiou pozdĺž dvora a na čelnej fasáde. Detailné tvary ríms a hlavíc sú odvodené z klasicistického staviteľstva (č.d. 29)

Vodná nádrž Glabušovce

 Odkazy a pramene


1. [MOL DL 65722]
2. [MOL DL 1484]
3. [MOL DL 1484, kópia DL 65778]
4. [MOL DL 1484, kópia DL 65853]
5. [MOL DL 67974]
6. [MOL DL 43891]
7. [MOL DF 275711, kópia DL 65883]
8. [MOL DL 66059]
9. [Oborni, NVJ 321]
10. [MOL UC 32:42, 32:43]
11. [MOL UC 9:60 (b)]
12. [MOL A 57 36 627]

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s