Dolné Strháre

 Geografia
Dolné Strháre

Obec leží na úpätí Krupinskej planiny pri vyústení doliny Starej rieky do Ipeľskej kotliny. Juhovýchodnú pahorkatinnú časť chotára v kotline tvoria mladotreťohorné uloženiny s uhľonosnou pôtorskou formáciou, severnú časť na okrajových, dolinami rozčlenených chrbtoch Krupinskej planiny tufitické andezitové uloženiny. Na strmších úbočiach sú dubové a agátové lesy. Má hnedé lesné a illimerizované pôdy. Je tu prameň kyselky. Do katastra obce patrí od r. 1982 aj územie vysťahovanej obce Selce, a rekreačná oblasť Koprovnica.

 História

1243 Vzturgar, 1244 Stregar, 1247 Strugar, Stugar 1253 Estergur, Vztugar, 1260 Strogar, 1365 Stragar, 1374 Ztergaar, 1390 Eztergar, 1412 Wzturgar, 1773 Alsó-Esztergall, Dolne Strehary, 1786 Alschó-Esztergál, Dolné Strehari, 1808 Alsó-Esztergály, Dolní Střeháry, 1863–1913 Alsóesztergály, 1920 Dolné Strháre, 1927–1948 Dolné Strháry, 1948– Dolné Strháre

Podľa väčšiny jazykovedcov je názov obce odvodený od povolania struhár, struhári, čo boli remeselníci zaoberajúci sa strúhaním dreva a výrobou menších drevených predmetov. Keďže ide o slovo slovenského pôvodu, dá sa predpokladať, že osada týchto remeselníkov tu mohla existovať už od čias Veľkej Moravy. Prvá písomná zmienka však pochádza až z r. 12431, kedy kráľ za verné služby daroval zem Vzturgar a iné majetky komesom z rodu Dobak, menami Dona, Wacyk, Dubak a Tyba. Listina spomína, že šlo pôvodne o zem kráľovských dvorníkov, teda poddaných, zabezpečujúcich rôzne služby pre kráľovský dvor, čo mohlo zahŕňať aj struhárov. V tejto dobe už preukázateľne existovali dva rovnomenné samostatné majetky, čo dosvedčuje listina z r. 12442, ktorou istý Godus, syn Senu z rodu Scemura, a jeho sused Jhonis predali dedinu (villa) Stregar aj s majetkovým príslušenstvom Micovi, synovi Detrica, predka rodu Balassa.

Rod Scemura v r. 12473 predal ďalšie štyri pätiny svojho podielu na majetku Stugar svojim príbuzným Alexandrovi a Leustachiovi, avšak už o dva mesiace neskôr4 kráľ tieto podiely s rodom Scemura vymenil za majetok Kued (zaniknutá obec pri Kolárove, okr. KN), a daroval ich vernému služobníkovi menom Mycov (rodová príslušnosť nejasná). V r. 1250-515 sa spomína Vacykov syn Supk z dediny (villa) Ztragar, ktorý predal svoj majetok Nergues (zaniknuté sídlo v maď. časti Novohradu) Mycovi z rodu Balassa. Vzhľadom k tomu, že kráľovských dvorníkov v okolí medzičasom pribudlo, sa kráľ v r. 12606 rozhodol vrátiť im Strháre späť, pričom Vacykovych synov odškodnil majetkami v Kleňanoch a Trebušovciach. V nasledujúcich rokoch však o Strháre vypukol spor, ktorého riešenie objasňuje listina z r. 12737 – pred ostrihomskú kapitulu sa dostavili zástupcovia dvorníkov menami Elias a Guelianus, ktorí uznali nároky Ogoucha, syna Myca z rodu Balassa, na územie Ztorgar, a ukončili tento spor odstúpením od neho. V r. 12788 sa zástupcovia rodov Balassa a de Ozlar (Osláre, staršie meno V. Krtíša) dohodli na spoločných hraniciach medzi majetkami Ozlar a Vztergar. Podľa Šmilauera viedla táto hranica zhruba od dnešných D. Strhár popod kopec Babka a modrokamenský hrad ku Koziemu vrchu a riečke Krtíš pod ním, čo naznačuje, že šlo o územie nielen dnešných H. Strhár, ale aj veľkej časti M. Kameňa.

D. Strhare na mape 1. VM

Ďalšia zmienka pochádza zo súpisu pápežských desiatkov z obdobia 1332-1337, v ktorej sa spomína kňaz Petrus z farnosti Straguar. Podľa všetkého je táto totožná s lokalitou starého kostola v D. Strhároch, ktorého existencia je archeologicka doložená možno už od 11. storočia. Podľa veľkosti benefícia farára a vymeraného desiatku šlo spolu s kostolom v Sennom o najväčšiu farnosť v novohradskej časti nášho okresu. V ďalších rokoch sa s názvom sídla v rôznych podobách stretávame hlavne pri menách Balassovcov, z ktorých niekoľkí používali tunajší prídomok – v r. 13659 a 137010 to bol Blasius, syn Nicolausa (de Stragar, Stragary, Ztergrad, Ztergaar, Ztargar), a v r. 139011 Katherina, vdova po Nicolausovi (de Eztergar). Je možné, že Nicolausova rodina obývala zaniknutý hrad Strahora nad H. Strhármi, alebo mohli mať kúriu v D. Strhároch – ani jednu z týchto hypotéz však listiny nepotvrdzujú.

Ešte v r. 139012 bol Blasiov maloletý syn Nicolaus predvolaný k súdu ohľadom nezrovnalostí v spore o majetok Struga. Len dva známe záznamy pochádzajú z 15. storočia – v r. 141213 sa potomkovia Dubaka domáhali potvrdenia svojich nárokov z najstaršej listiny z r. 1243. Keďže v tej šlo o rôzne majetky, nie je jasné, či si nárokovali aj na časť niektorej z dvoch dedín Strháre, ktoré v tej dobe podľa všetkého patrili Balassovcom. To potvrdzuje aj listina z r. 147514, v ktorej sa spomínaju poddaní Ladislaua Balassu zo Strhár a Slatinky, ktorí boli okradnutí a uväznení kdesi pri dedine Cheregh (Cered alebo Csörög). Azda niekedy po tomto dátume sa obe obce formálne rozčlenili a prijali prívlastky Dolné a Horné, s ktorými sa objavujú v prameňoch z obdobia tureckej okupácie.

D. Strhare na mape 2. VM

V súpise novohradskej stolice z r. 154915 sa objavuje vo forme Alsostregaar, a vlastníkmi boli stále Balassovci. Turecký súpis z r. 155416 uvádza 8 domácností s priezviskami Kocsmár, Isztanis, Szokol, Sándor, Bán, Mihalik, Vaska, Ludovik a Pohát, pričom obec mala kňaza aj pisára. Pod názvom Also Ztrihar sa spomína v súpise z r. 158217, kedy bol majiteľom Sigismund Balassa a richtárom Gerogius Friczka (Frychka). Mená ďalších poddaných poskytuje doplnkový súpis z konca storočia18 – Krechmar, Rako, Huszar, Warga, Scola, Nymchak, Bohach, Mache, Laczag, Kompan, Kyryag; dalej želiari Bozar, Zoko, Igas, Leoch a Etweos.

Je zrejmé, že obec bola správnym centrom Balassovského panstva pre širšie okolie, čomu nasvedčujú aj zápisy z kongregácii z r. 1597-9919, kedy sa rôzne pojednávania či verbovanie vojska odohrávali práve tu. V r. 159920 sa spomína niekoľko sporov tunajších poddaných s okolitými dedinami (Pôtor, Vieska), v r. 1601-321 spor o zálohový dlh medzi Balassovcami a Sóosovcami, v r. 160222 sa tu zhromažďovali protiturecké vojská a v tomže roku23 bol pred stoličné orgány povolaný tunajší obyvateľ Pál Tarnóczi. Súpis modrokamenského panstva z r. 160524 prináša až 28 mien poddaných (richtárom bol Andras Warga), ktoré sú viac-menej totožné so staršími údajmi.

D. Strhare na mape 3. VM

25 domácností a troch želiarov uvádza súpis divínskeho panstva z r. 166025, s priezviskami Vargha, Kralik, Baan, Borouiczki, Kellyo, Nemeczek, Sandor, Kouacz, Gaydos, Gauden, Martaluz, Prawecz, Lackouics, Szekel, Kramar, Zahradnik, Mesziar a Harácz. Borovszky v r. 1663 uvádza nájazd Tatárov, ktorí vraj prenasledovali obyvateľov až do lesov nad Brusníkom, a zničili aj cirkevné dokumenty. Prakticky rovnaké mená poddaných obsahuje aj súpis z r. 168126, richtárom bol Georg Gauden. V r. 168627 získal časť divínskych majetkov gróf Zichy. V r. 168828 vydali Koháryovci zákaz využívať ich majetky pre obyvateľov susedných obcí, vrátane oboch Strhár. V r. 168929 sa spomína renovácia tunajšieho kostola, pričom prišli na pretras aj otázky jeho príjmov.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, vinice tu spomína už Matej Bel. V 18. a 19. storočí tu väčšinu majetkov vlastnili rody Balassa, Zichy a Forgach. V roku 1922 tu bola vzbura pre bezohľadné exekúcie. V obdobiach 1950-1968 a 1970-1988 bola na chotár obce vyhlásená stavebná uzávera v dôsledku banskej činnosti a poddolovania oblasti, pričom dolná (západná) časť obce nazývaná Tabáň bola vysťahovaná a r. 1987 zrovnaná so zemou. K tejto udalosti bola v októbri 2013 odhalená pamätná tabuľa.

 Osobnosti

V obci Dolné Strháre sa narodil, zomrel a je pochovaný významný maliar Novohradu Lajos Kubányi (1855–1912). Podľa neoverených prameňov vytvoril viac ako 800 diel, z nich sa však zachovalo len pár desiatok. Ide zväčša o oltárne maľby v novohradských kostoloch, ale venoval sa aj iným svetskejším žánrom (portréty, historické obrazy, črty s námetom vidieckeho života). Podľa kritikov tvoril prevažne “naivné žánrové obrázky z vidieckeho prostredia“. V priestoroch modrokamenského hradu bola v r. 1992 otvorená expozícia diel tohto maliara. Na stene domu oproti ev. kostolu sa nachádza jeho pamätná tabuľa.

Pamätná tabuľa k vysťahovaniu osady TabáňPamätná tabuľa L. Kubányimu

 Pozoruhodnosti

Z historického hľadiska je najzaujímavejším objektom rímsko-katolícka kaplnka a priľahlá lokalita Kostolisko, vizuálnou dominantou obce je však evanjelický kostol. Pri ceste do M. Kameňa stojí jednoduchý kamenný kríž, v parku neďaleko starej kaplnky zasa stĺpová plastika sv. Jána Nepomuckého.

Kríž pri ceste do M. KameňaStĺpová socha

Obec sa vyznačuje ľudovou architektúrou typickou pre Novohrad. V značnej miere sa zachovala vďaka stavebnému uzáveru v dôsledku banskej činnosti. V rodinách sú uchovávané aj strhárske kroje a zčasti sa zachovali aj ľudové tradície a zvyky (najznámejšie je prevážanie duchien).

 Odkazy a pramene

  • Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad
  • BEŇOV, Miloš. Dolné Strháre 1244-2004 /. [1. vyd.]. Dolné Strháre : Obecný úrad, 2004. 39 s :. ISBN 8096917544 (brož.)
  • KAMASOVÁ, Marta. Dolné a Horné Strháre: 750 rokov od prvej písomnej zmienky /. Veľký Krtíš : Regionálne kultúrne stredisko ;, 1994. 39 s :. ISBN 8090115330 (brožúra)

1MOL DL 43156
2MOL DL 65689
3MOL DL 40021
4MOL DL 71340
5MOL DL 65694
6MOL DF 236041
7MOL DL 65709
8MOL DL 69195
9MOL DL 65769
10MOL DL 65782, 65783
11MOL DL 65813, 65814
12MOL DL 65812
13MOL DL 43156
14MOL DL 65950
15Maksay, str. 518
16Vass, str. 48
17MOL UC 59:13
18MOL UC 11:34 (a)
19Oborni, NVJ 105, 334, 356
20Oborni, NVJ 385, 389
21Oborni, NVJ 625, 958, 1009
22Oborni, NVJ 843
23Oborni, NVJ 884
24MOL UC 11:49 (a)
25MOL UC 6:57
26MOL UC 40:20
27MOL A 57 18 402
28Jancsó-Jusztin, NVJ IV 492
29Jancsó-Jusztin, NVJ IV 703
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s