Dolné Plachtince

 Geografia
Dolné Plachtince
Obec leží na severnom okraji Ipeľskej kotliny v širokej plytkej doline Plachtinského potoka. Pahorkatinný povrch chotára je na širokých plochých chrbtoch, ktoré tvoria uloženiny z mladších treťohôr, časť vystupujúcu na juhovýchodný okraj Krupinskej výšiny aj andezitické tufity. Dubové lesíky sú len na strmších úbočiach a v jarkoch. Má hnedozemné a illimerizované pôdy. Územie Plachtinského chotára tvorili pôvodne plytčiny rozsiahleho pravekého mora. V oblasti sa našli skameneliny žralokov, dinosaurov a mamutov. Uhoľné vrstvy sa tiahnu od Stredných Plachtiniec až po Obeckov, čiže aj cez územie obce.

 História

1245 Palohta Inferior, 1337 Palahta Inferior, 1773 Alsó-Palojtha, Unter-Plachtintz, Dolne Plachtince, 1786 Alschó-Pallojtha, Dolné Plachtincze, 1808 Alsó-Palojta, Dolní Plachtince, 1863–1913 Alsópalojta, 1920– Dolné Plachtince

Na území dnešnej obce Dolné Plachtince bolo sídlisko a žiarové pohrebisko pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej. Bola tu osada z rímskych čias, ktorú dokladajú početné nálezy (rímska minca z 6.st., amfory, zbrane a náradie). V 14. storočí stál na vrchole Hájnického kameňa dnes už zaniknutý hrad.

D. Plachtince sú nepriamo doložené už pred zmienkou o H. Plachtinciach (1243) – listina z r. 12451 žiada o potvrdenie majetkov, ktoré kráľ daroval istému komesovi Martinovi, a ten ich ešte pred tatárskym vpádom (pred r. 1241) vo svojom testamente odkázal novovytvorenému kláštoru v Šahách. V tejto listine sa už jednoznačne uvádzajú dve rovnomenné dediny (villa) Polohta či Plahta. V r. 12642 odkúpilo šahanské prepoštstvo polovicu plachtinského majetku, ktorý patril komesovi Pousovi a jeho synom z rodu Turdos, a spojením týchto majetkov sa utvoril chotár D. Plachtiniec v podobe, ktorá pretrvala stáročia.

D. Plachtince na mape 1. VM

Ďalšia listina sa okolo r. 12723 okrajovo zmieňuje o mýtnici prepoštstva na ich majetku v Plachtinciach. Gyorffy dokonca predpokladá, že to bolo práve prepoštstvo, ktoré dalo postaviť hrad Palota na mieste dnešného Hájnického kameňa. O ňom sa zmieňuje listina z r. 13064, kedy ho Balassovcom násilne zabral Matúš Čák. V r. 13235 sa Palahta uvádza medzi majetkami, ktoré zvolenský komes Donch vymenil s majiteľmi Modrého Kameňa za majetky na Považí. Zhruba z tejto doby6 pochádza aj zápis v súpise pápežských desiatkov, v ktorom sa objavuje kňaz Johannes z tunajšieho kostola sv. Michala. Podľa listiny z r. 13377 tieto majetky obsadili Balassovci, avšak v spore s prepoštstvom nakoniec ustúpili. V r. 13438 bolo šahanskému kláštoru navrátené právo na mýto, ktoré v tej dobe využívala obec, hoci tento spor sa uvádza ešte aj v listinách z r. 13479.

V r. 141210 žiadal kláštor o zákaz využívania jeho pôdy zemepánmi zo susedných Plachtiniec. Zaujímavý je záznam z r. 141811, kedy vraj istého Paula, poddaného z Plachtiniec, prepadli a ozbíjali ľudia výbercu daní. V r. 142412 sa v spore o neprístojnosti poddaných v chotároch oboch Plachtiniec uvádzajú mená poddaných prepoštstva – Marcus a Philippus, synovia Georgia Kardosa, a Stephanus Vhryn. V r. 143013 sa obec spomína pri metácii Dolných Príbeliec. Dôležité sú záznamy zo sporu rodov Chrastinských a Dachovcov z r. 1436-3714, v ktorých sa po prvýkrát stretávame s názvom Dolné Plachtince vo forme Alsopalahta. Listiny tiež opäť spomínajú mená poddaných Philippa a Berthoka, synov Georgia zvaného Kardos.

D. Plachtince na mape 2. VM

Ďalšie mená pochádzajú zo sporov s Petrom z Horných Plachtiniec z r. 1438-3915, ktorý sústavne napádal poddaných prepoštstva, konkrétne týchto: Michael a Nicolaus Bobak, Nicolaus Danich, Petrus Faber, Thomas Kerek, Damjanus de Othowa, Petrus Sedmak, Johannes Vach, Franciscus Verbes, Michael a Mathias synovia Paula, Sebastianus, familiár Gregorius a Michael. Ešte v r. 143916 sa riešila ďalšia ozbrojená potýčka plachtinských zemanov s poddanými (Damjanus de Chowa, Johannes Mach, Thomas Kerek, Gregorius syn Michaela a Matthias syn Paula), ktorá sa odohrala v hornoplachtinskej krčme. V r. 144417 a 144618 sa prepoštstvo dostalo do sporu s Balassovcami, ktorí napádali a ničili ich majetky, a dokonca načas zabrali D. Plachtince a pripojili ich k modrokamenskému panstvu.

Pokračovanie mal aj spor Petra z H. Plachtiniec s prepoštstvom a dolnoplachtinskými poddanými v r. 1449-5019 – Petrus najprv vyplienil vínne pivnice opátstva, neskôr napadol a vyhrážal sa richtárovi (Vido, syn Michaela Bobaka) aj prísažnému (Ladislaus zvaný Kardos). K tomu sa opäť pridali nájazdy kumpánie Ladislaua Balassu v r. 145020, ktorá vyplienila a zničila cirkevný majetok. To očividne posmelilo aj ďalších zemanov z okolia, keďže ešte v tom roku21 sa prepoštstvo sťažovalo na výčiny pánov z Obeckova, M. Krtíša a Bernecze, ktorí kradli drevo, napádali poddaných (Andreas zvaný Thwrocz, Nicolaus, istý tesár) atď. Ďalší spor o hranice Obeckova a Plachtiniec sa uvádza v r. 145422, aj s menami dvoch plachtinských poddaných – Demetrius Wgryn a Albertus syn Benedicta. V r. 145523 sa spomína spor Lukovcov a prepoštstva proti zemanom z Krtíša, ktorí nechávali svoje ošípané pásť sa v lesoch patriacich k obom Plachtinciam.

D. Plachtince na mape 3. VM

V r. 146124 na majetkoch prepoštstva v D. Plachtinciach opäť vyčíňali Petrus a Georgius, v r. 146525 zasa Georgius a David. Tu sa spomína aj existencia mlyna v chotári D. Plachtiniec. V tomže roku26 sa s prepoštstvom sporili Lukovci a zemania z Krtíša. Pre vývoj obce absolútne najvýznamnejšia listina bola vydaná 21. júna 146527 – kráľ Matej ňou Plachtinciam udelil právo sobotňajších jarmokov a veľkého každoročného trhu na sviatok sv. Martina, čím obec povýšil nad štandardnú dedinu – skutočným mestečkom sa však nikdy nestala. V r. 1469-7028 sa spomína Georgius, syn Petra z H. Plachtiniec, ktorý bol po smrti otca predvolaný pred súd za všetky činy proti majetku šahanského prepoštstva, a musel tieto škody nahradiť. V r. 147329 iní plachtinskí zemania prepadli a okradli dolnoplachtinských poddaných (Stephanus a Philippus, synovia Matthiasa Urbana). Ďalšie násilnosti voči tunajšiemu poddanému menom Gerge spáchali v r. 147630 Lukovci.

V r. 147731 sa pri čítaní testamentu manželky Ladislaua z Ďarmot spomína aj kňaz Cristannus z „prepoštských Plachtiniec“ (de Palohtha prepositi). Aj v r. 1487 sa pri metácii Obeckova uvádza pod názvom Praeposthpalohthaya. V r. 149432 žiadal šahanský opát o reambuláciu hraníc (D.) Plachtiniec, čo sa aj vykonalo, aj keď obhliadka potvrdila niektoré nezrovnalosti. Listina však potvrdzuje, že prepoštstvo vlastnilo celé, nedelené územie D. Plachtiniec, až po hranice s V. a M. Krtíšom, Obeckovom, Príbelcami a Hradzanmi. V r. 149633 sa ešte spomína menší spor o tieto hranice.

V 16. a 17. storočí sa obec najčastejšie spomína pod názvom Wasarospaloytha (Trhové Plachtince), ako je tomu aj v súpise Hontianskej stolice z r. 154934, kedy ju stále vlastnilo šahanské prepoštstvo. Mená poddaných poskytuje súpis z r. 160535Szómór, Andok, Mattho, Banicz, Bobak, Tibri, Fodor, Triba, Matos, Warga, Nagy, Urban, Krapka, Batha, Kuczik, Krasko, Guska, Krisanko, Kouacz, Mako, Iuasko, Molnar, Fanfora, Jonczok, Tormis, Eordogh, Janczin, Menik, Belik, Uhrina, Portis, Majdos, Fodor, Laczko a Bohar. Borovszky uvádza, že v r. 1646 sa tu konala stoličná kongregácia. Zhruba od polovice 17. storočia sa názov obce ustálil na dnešnej verzii. Aj v súpisoch z r. 168536 a 168737 sa uvádza ako majetok prepoštstva. Mária Terézia v r. 177638 darovala tunajšie cirkevné majetky rožňavskej kapitule, ktorej patrili v období 1776-1848, a ktorá tu dala stavať klenbové pivnice. Poľnohospodársky charakter si obec zachovala aj po roku 1918. V roku 1930 zničil požiar polovicu obce. Ešte v 30. rokoch 20. storočia ženy vyšívali a tkali plátno na zárobok. Počas SNP tu pôsobila skupina francúzskych partizánov.

Osobnosti

  • Štefan Kvietik (1934) – divadelný a televízny herec, vysokoškolský pedagóg
  • Ctibor Filčík (1920-1986) – divadelný a televízny herec, vysokoškolský pedagóg

Pozoruhodnosti

Kostol sv. Martina - čelný pohľadKostol sv. Martina - celkový pohľad od cesty

Dominantou obce je rímsko-katolícky kostol sv. Martina z r. 1930, jeho predchodca je spomínaný už v listine z r. 1332. Z ďalších sakrálnych pamiatok je možné spomenúť evanjelickú zvonicu a kaplnku sv. Urbana v Háji. Z 19. storočia sú kamenné a tehlové murované domy s prečnievajúcou strechou a stĺpovým podstreším zo strany ulice aj dvora (č.d. 31, 91, 122, 141). Hospodárske stavby sú zaradené za obytnou časťou pod spoločnou valbovou strechou. V oficálnom súpise pamiatok je pod číslom 1681/0 zapísaný murovaný ľudový dom č. 546. V chotári je niekoľko starých gaštanových sadov, v ktorých bolo viac ako 500 stromov, ale väčšina už odumrela kvôli rakovine kôry. Vyskytujú sa v lokalitách Barošky, Ostrý vrch, Pod ravňami a Chríb, kde kedysi stál i chránený gaštan s obvodom až 630cm.

Zvonica v D. Plachtinciach

V katastri obce bol objavený aj zaujímavý paleontologický materiál, predovšetkým nález sánky chobotnatca druhu Prodeinotherium cuvieri. Deinotériá patria medzi izolovanú vývojovú vetvu chobotnatcov, u ktorých boli kly prítomné len v spodnej čeľusti. Podľa literárnych zdrojov sánku so zubami našiel János Salamon Petényi v roku 1851. Pretože v tom čase ešte nebola známa cela kostra tohto cicavca, Petényi deinotériá kuriózne zaraďoval do radu Cetacea, konkrétne k bylinožravým veľrybám. Nanešťastie, fosília sa dodnes nezachovala. Vek sedimentov z okolia obce spadá do obdobia, keď sa chobotnatce po pevninskom moste prvýkrát začali šíriť z Afriky na územie Európy. Strata tejto unikátnej fosílie je obrovskou škodou, ale dokumentuje výskyt chobotnatcov na území južného Slovenska už v období spodného miocénu. Nájdené boli aj kosti veľjaštera a morských žralokov.

 Odkazy a pramene


1MOL DL 287
2MOL DL 571
3MOL DL 785
4MOL DL 90340
5MOL DL 65737
6Sedlák, MVS I, str. 33, č. 84
7MOL DL 65747, 3091
8MOL DL 3445
9MOL DL 469, 893, 3445
10MOL DL 9909
11MOL DF 249193
12MOL DL 11563, 11564, 11565, 11574, 11576
13MOL DL 65941
14MOL DL 12983, 12984
15MOL DL 13178, 13200, 13282, 13199, 13237, 13238, 13246, 13318
16MOL DL 13321, 13332, 13357
17MOL DL 13806
18MOL DL 13980
19MOL DL 14264, 14270, 14350, 14439
20MOL DL 14432
21MOL DL 14441, 14442
22MOL DL 14862
23MOL DL 14923
24MOL DL 15658, 15659
25MOL DL 16214, 16216
26MOL DL 16217, 16218
27MOL DL 16227, 16228
28MOL DL 16918, 16920, 16965
29MOL DL 17426, 17427
30MOL DL 17894
31MOL DL 65958
32MOL DL 20165
33MOL DL 20430
34Maksay, s. 378
35MOL UC 11:49 (a)
36MOL UC 48:81
37MOL UC 69:2
38MOL A 57 50 280, A 57 50 281
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s