Dolná Strehová

 Geografia
Dolná Strehová

Obec leží v severovýchodnej časti Ipeľskej kotliny, v širokej doline Tisovníka označovanej ako Strehovská pahorkatina. Pahorkatinný povrch chotára tvoria ploché rozčlenené chrbty z mladotreťohorných, čiastočne tufitických uloženín. Na strmších úbočiach sú dubové a agátové lesíky. Má nivné, lužné a hnedozemné pôdy. V chotári obce sú termálne minerálne pramene. Cez obec preteká potok Kakatka. Do katastra patria aj osady Dúbrava, Horný a Dolný Bukovec.

 História

 1245 Strogowa, 1250 Stregoa, 1281 Strogea, 1349, 1377 Stregoua, 1487 Ztrehova, 1526 Alsoztregowa, 1773 Alsó-Sztregova, Spodne Strhare [!], 1786 Alschó-Sztregowa, Strehowa, 1808 Alsó-Sztregova, Dolní Střehowá, 1863 Alsóstregova, 1873–1913 Alsósztregova, 1920– Dolná Strehová

Názov obce je odvodený od slova streg (striehnuť, strážiť), kedže mala funkciu strážnej osady na zásekoch hraničnej rieky Ipeľ. Svedčí o tom aj názov jednej vyvýšeniny na južnej hranici strehovského chotára, ktorá sa dodnes volá Strážna hora (332 m n. m.) a je z nej dobrý výhľad na Ipeľ. Zásluhou J. Bártu a A. Petrovského-Šichmana sa Dolná Strehová dostala na zoznam mladopaleolitických nálezísk, a našli sa tu aj bronzové predmety pilinskej a kyjatickej kultúry.

História územia strehovského chotára je listinne veľmi dobre podložená vo všetkých etapách stredoveku. Prvá písomná zmienka pochádza z r. 12451, kedy sa s predikátom de Strogowa spomína istý Abba, syn Yctora, a jeho príbuzní Hunt, syn Laura, a Deodatus, syn Wocha; ktorí predali svoj majetok Iwan (Ivanice, okr. RS) synom istého Mylostu. Deodatus de Stergoa sa v listine z r. 12502 objavuje ako zástupca kráľa pri kúpe majetku Ludan (Ludányhalászi), čo nasvedčuje, že tento rod mal nadregionálny význam. V r. 12693 sa pri potvrdení hraníc majetku Senné spomína aj rieka Strogova či Ztorgova, ktorá je podľa Šmilauera totožná s dnešným potokom Tisovník. Vyššie spomenutý Deodatus (Dedach de Stergo) sa opäť objavuje ako svedok pri metácii majetku Csitár v listine z r. 12814. Ešte v tomže roku5 sa v inej listine spomína Thomas, syn Thomasa de Strogea, ktorý spolu s Michaelom synom Folkusa (z rodu Kacsic) získal od novohradského arcidiakonátu majetok Peschan (Pösténypuszta). V listine z r. 12836 sa pri predaji časti majetku Lopusreu ako pôvodní majitelia uvádzajú Stephanus, syn Abu, a Mykov, syn (iného) Stephana de Oztorgoa.

Prakticky všetci doteraz spomenutí zástupcovia rodu Strehovských sa vymenúvajú v listine z r. 12957, ktorá je pokračovaním sporu o majetok Peschan. Thomas sa tu objavuje už s prídomkom de Draa (zaniknuté sídlo v maď. časti Novohradu), spomínajú sa aj Mykovi synovia Stephanus a Buzow. Thomas nakoniec v r. 12988 dokázal doložiť svoje nároky na tento majetok. V r. 13109 sa spomína spor ohľadom vena vdovy po Buzowovi, ktorý napokon urovnal jeho brat Stephanus zaplatením 30-tich mariek. V r. 132010 kráľ potvrdil niektoré majetky – medzi ktorými sa spomína Strigwa – Demetriovi, synovi Stephana, nie je ale jasné, či šlo o zástupcu rovnakého rodu. Mnoho zástupcov rodu Strehovských sa totiž podľa všetkých indícií v r. 1312 zúčastnilo bitky pri Rozhanovciach, na svoje nešťastie však stáli na strane porazených, čo víťazný kráľ Karol Robert náležite potrestal. Listinou z r. 132111 strácajú všetky novohradské majetky (spomína sa aj Strugua) synovia Thomasa de Draa, a listinou z r. 132412 aj vnuci Abu a synovia Mykoua. Všetky tieto majetky pripadli Thomasovi de Zechen, čo kráľ ešte potvrdil v r. 132713.

D. Strehová na mape 1. VM

Z tohto obdobia už máme doloženú aj existenciu miestneho kostola, a to hneď dvakrát. Súpis pápežských desiatkov z r. 1332-3714 uvádza kňaza Petra z farnosti Stregova, a listina z r. 133815 špecifikuje, že kostol bol zasvätený Všechsvätým (ecclesiam Omne Sancti). Z r. 134116 pochádza sťažnosť Georgia, syna Johannesa de Stregaua, na susedného zemepána z Kľačian, ktorý mal odlákať jeho dvoch strehovských poddaných (menami Petrus a Benus) na svoj majetok Podlusan (Podlužianka). Práve majetok tohto Georgia, pravdepodobne nespriazneného s pôvodným rodom Strehovských, sa podľa všetkého vyvinul v sídlo, ktoré dnes poznáme ako Hornú Strehovú. Georgius bol bratrancom vnukov Bytera z Modrého Kameňa, ktorí mu v r. 134917 prepustili majetky Stregoua a Karkyan (Chrťany), okrem časti strehovského chotára, ktorá pripadla kostolu v Sennom. Zaujímavé je, že Georgius v tejto listine sa uvádza s prídomkom de Beny, a neskôr v listine z r. 137718 ako de Boroznuk (Brusník). Tu sa už ale označuje ako zosnulý, a oba jemu prepustené majetky vrátila jeho dcéra Elena späť pánom z Modrého Kameňa.

Medzitým sa pripomína aj územie D. Strehovej, o ktoré v r. 137419 viedli spor rod de Zechen a Demetriov syn Stephanus. Nasledovná listina z r. 139320 potvrdzuje, že Demetriov rod pochádzal priamo od Abu, a tak vieme, že pôvodný rod Strehovských úplne nezanikol. Demetriov ďalší syn Petrus tu však majetok Ztergua spolu s ďalšími odstúpil Franckovi a Simonovi de Zeechen. V r. 141421 si kópie dokumentov, vzťahujúce sa okrem iného aj k majetku Stergwa, dali vyhotoviť synovia Lewkwsa de Lyberche (Ľuboreč). V r. 142322 sa Stregwa spomína medzi sídlami, ktoré odvádzali cirkevný desiatok ostrihomskému arcibiskupstvu. V r. 142423 predal Nicolaus de Gyarmath niektoré svoje majetky, vrátane (Hornej) Strehovej, ktoré už predtým boli v zálohovom vlastníctve, za 50 forintov Johannesovi de Zelew (Zlievce), hlavnému notárovi dvorského sudcu.

D. Strehova na mape 2. VM

Borovszky uvádza, že v r. 1430 získal Strehovú Ferencz Madách, avšak takúto listinu sme nelokalizovali. V r. 146024 sa v spore medzi potomkami Paula de Lyndwa, a rodmi de Gwth a de Lossoncz objavuje aj zmienka o mlyne na rieke Ztregowa. V r. 148025 požadovali zemania z Ľuboreče pre rod de Gwth zákaz naďalej využívať ich novohradské majetky. V r. 148726 dáva Ladislaus de Lossoncz do zálohy časť strehovského majetku Andreasovi a Ladislauovi z rodu Madach. Ladislaus Madach sa spomína aj v r. 148927, kedy mu pripadli kráľom skonfiškované novohradské majetky Beren a Somolya (oba dnes súčasťou obce Borsosberény). Uvádza sa aj v následnom spore o tieto majetky v r. 149428, a aj v donácii z tohože roku29, ktorou jednu poddanskú usadlosť venoval svojmu familiárovi z rodu de Beren. Ešte jeden spor o hranice a využívanie týchto majetkov sa spomína v r. 149730. V r. 151931 potvrdzuje kráľ rodu Madach vlastníctvo majetkov Kľačany a Podlužianka, a tiež častí majetkov Strehová a Žihľava.

Zaujímavá je listina z r. 152132, podľa ktorej Johannes Madach de Zthregowa neprávom obsadil hrad Nagh Tabor, ktorý ležal až na území dnešného Chorvátska (Veliki Tabor), na príkaz kráľa ho však musel vrátiť pôvodnému majiteľovi. V r. 152333 sa spomína spor medzi dvoma vetvami strehovských Madachovcov o bližšie nešpecifikované majetky v Novohrade, ale mohlo ísť priamo o Strehovú, pretože o tri roky neskôr34 sa už po prvýkrát v listinách objavuje názov Alsoztregowa (Dolná Strehová), čo znamená, že obe sídla sa rozčlenili aj oficiálne. V listine sa uvádza, že polovica D. Strehovej bola síce v zálohovej držbe, ale patrila Antoniovi de Lossoncz, ktorému pri snahe o splatenie dlhu robili jeho veritelia problémy.

D. Strehova na mape 3. VM

V súpise novohradskej stolice z r. 154935 sa ako majitelia obce spomínajú dvaja Madáchovci – István a Márton. Turecký súpis z r. 155436 narátal 20 domácnosti a 2 mlyny, s priezviskami poddaných Damakos, Csintó, Gyurán, Budetini, Opren, Gyurkó, Nagy, Korilán, Turcsáni, Likitor, Korán, Buha, Terecske, Kelemen, Hegedűs, Zavodka, Szabó, Táltos a Takcsány. V r. 156037 sa medzi majetkami, ktoré kráľovskou donáciou získal Kristof Országh de Guth, spomína aj Ztregowa. Tento šľachtic však zomrel bez dedičov, a tak jeho majetky kráľ v r. 156938 daroval Franciscovi Török de Enying. V r. 160139 žiadal Zsigmond Balassa zákaz pre obyvateľov Hornej aj Dolnej Strehovej vstupovať na jeho majetky v Kľačanoch a Podlužianke. Jozsef Palásthy žiadal to isté v r. 160240 ohľadom svojich majetkov vo Vátovciach, pričom je zaujímavé, že obec sa tu uvádza pod názvom Nagysztregova (čiže Veľká, nie Dolná Strehová).

Začiatkom druhej polovice 17. storočia sa Dolná Strehová stáva aj miestom konania stoličných kongregácii – v období 1653-55 sa tak stalo päťkrát, a to i napriek tomu, že v r. 165341 sa obec spomína ako spustnutá. V r. 165442 sa riešil spor medzi Imre Balassom a zemanom Kristofom Kovácsom o navrátenie zálohového dlhu, ktorý pozostával aj z dvoch poddanských domácností v D. Strehovej. V r. 165643 sa spomína istý cisársky zbeh a jeho družina, ktorí plienili okolie, vrátane majetkov Jánosa Madácha v D. Strehovej. V období 1670-7144 sa riešili tri spory ohľadne hraníc strehovského chotára a neoprávneného využívania susedných majetkov Rároš a Ľuboriečka. Zákazy využívania okolitých majetkov pre obyvateľov oboch obcí Strehová boli vydané aj v r. 168645 a 168746. V tomže roku47 žiadali obyvatelia obce v zastúpení richtára Michala Križana a jeho podriadených Pavla a Mateja Severíniovcov isté svedectvo od svojho bývalého farára Baltazára Nicletia, t.č. pôsobiaceho v B. Bystrici. V r. 168948 žiadali strehovskí zemania stoličné úrady o relokáciu miestneho mosta, a v tomže roku49 vyčlenili obyvatelia 10 toliarov na boj proti požiarom. V júni tohože roku50 sa ešte spomínajú akési problémy okolo voľby richtára.

Pohľadnica zo začiatku 20. storočia

Korabinsky uvádza netradičnú zmienku, že za pôsobenia kňaza Pilárika tu vraj žil 120-ročný muž menom Lazarus. Od 17. storočia je obec spojená s menami viacerých literátov, z ktorých viacerí patrili k príslušníkom Madáchovského rodu. Iní tu pôsobili ako kňazi, a svojou literárnou činnosťou sa nezmazateľne zapísali do slovenskej literárnej histórie. Madáchovci odjakživa pripisovali vzdelanosti veľký význam, čo sa v 1. polovici 17. stor. prejavilo založením latinskej strednej školy. Podporoval ju práve člen strehovského šľachtického rodu János Madách. Na škole dokonca v r. 1693 študoval aj Matej Bel – Funtík, neskoršia „veľká ozdoba Uhorska“.

  1. august 1758 priniesol do života obce a Madáchovcov veľké a ďalekosiahle zmeny. V obci vypukol požiar, ktorému padol za obeť kostol, fara, madáchovské stavenia a skoro celá dedina. Zadĺženie pri obnovovaní, navyše neúroda v r. 1760, a zrejme aj zlé hospodárenie vtedajšieho zemepána Jána Madácha, ktorý 12.3.1768 nečakane umrel, spôsobili, že jeho vdova bola veriteľmi vyhnaná z majetku. Urbársky súpis vykonaný v Dolnej Strehovej v r. 1770 uvádza niekoľko mien zemepánov – Peter Révay, György Baross, Daniel Tihány, Mihály Fay, Ferenc Darvas, rodina Batsmegeyi a Peter Mikula – no meno Madáchovcov tu nefiguruje. Vdova po Jánovi sa s malým Alexandrom uchýlila k rodine v Malej Vieske a neskôr sa presťahovala do Vacova. Tútorom malého Alexandra sa stal biskup Migazzi, ktorý chlapca poslal na štúdium práva, a vyplatil aj veriteľov madáchovského majetku. V r. 1798 sa Alexander vracia späť do Strehovej a prestupuje na katolícku vieru. V r. 1799 zrenovoval kaštieľ a založil aj rodovú knižnicu. V r. 1811 dal postaviť nový kostol, faru, ba aj školu pre katolíkov.

V r. 1781 sa narodil otec najznámejšieho básnika Madáchovského rodu Imre Madách, ktorý sobášom s Annou Majténiovou, zbožnou katolíčkou prísnych mravov, zveľadil rodový majetok na rozlohu 6000 katastrálnych jutár, a dobudoval i nový kaštieľ, ktorý začal stavať ešte Peter Révay, jeden zo zemepánov spomínaných v urbárskom súpise z r. 1770. 21. januára 1823 sa narodil najznámejší člen madáchovského rodu Imre Madách, ktorý je autorom jedného z najväčších diel svetovej dramatickej literatúry, Tragédie človeka. Aktívne sa zapojil aj do revolučných udalostí roku 1848, za čo ho v r. 1852 zatkli a bol väznený do augusta 1853. V meruôsmom roku sa narodil aj jeho syn Aladár, ktorého smrťou v r. 1908 vymiera rod Madáchovcov po meči. Po Aladárovej smrti jeho dcéra Flóra s manželom spravovali rodinný majetok z Budapešti, neskôr však bol majetok rozpredaný.

Dvadsiate roky 20. stor. sú pre obec prelomové. Na rozpredávaný panský majetok sa prisťahovávajú novousadlíci z okolia Detvy a Hriňovej, čím sa rozrastajú osady Prieloh, D. Bukovec a H. Bukovec. V r. 1921 bola v obci zriadená pošta s telegrafom a policajná stanica s piatimi četníkmi českej národnosti. V r. 1926 zomrela manželka Aladára Madácha, posledná príslušníčka rodu žijúca v strehovskom kaštieli, Mária rod. Feketeová. Najvýznamnejšia osobnosť medzivojnovej ČSR, T.G.Masaryk, poctil v r. 1932 Strehovú, keď sa prišiel pokloniť pamiatke Imre Madácha a na vybudovanie hrobky so sochou prispel sumou 50 000 korún. V r. 1936 previezli do spomínanej hrobky pozostatky Imre Madácha a jeho rodiny.

Blížiaca sa hrozba II. sv. vojny spôsobila, že v r. 1937 sa začali v okolí obce budovať železobetónové bunkre. Po Viedenskej arbitráži časť chotára pripadla Maďarsku, v obci bola zriadená finančná stráž a začal pracovať colný úrad. Veľkou zmenou prešla obec v r. 1940, kedy úplne zanikol madáchovský majetok a kaštieľ pripadol obci. V r. 1944 jedenásť občanov aktívne zapojilo do SNP, za čo Nemci po potlačení SNP zajali 6 Strehovčanov, ktorých odviedli do koncentračných táborov. 10. decembra toho roku vtrhli Nemci do obce. 9.1.1945 bola Strehová po 18-tich dňoch bojov oslobodená, pričom zahynulo aj 12 obyvateľov obce. Na základe Benešových dekrétov boli v r. 1946 z osady Horný Bukovec vysťahovaní občania nemeckej národnosti a ich majetok bol odovzdaný do správy obce.

Jedným z najväčších medzníkov novodobej histórie obce bolo navŕtanie termálneho prameňa s teplotou 36 ºC v hĺbke 520 m. Stalo sa to v r. 1951 pri sondážnych geologických vrtoch zisťujúcich prítomnosť uhlia v okolí obce. Bol vybudovaný jeden bazén, dnes známy ako detský. Rok 1964 sa niesol v znamení medzinárodných osláv 100. výročia smrti I. Madácha. Pri tejto príležitosti sa v priestoroch kaštieľa zriadila Madáchova izba a konala sa tu prvá výstava prezentujúca ucelený obraz o Madáchovom celoživotnom literárnom diele. V r. 1984 bol navŕtaný vrt HGDS1, čo výrazne skvalitnilo chod kúpaliska. V r. 1998 sa na kúpalisku vybudovala turistická ubytovňa.

Osobnosti

Rodisko:

Pôsobisko:

  • Ján Čerňanský (1709-1766) – osvietenecký spisovateľ – pôsobil tu v rokoch 1760-1766
  • Štefan Pilárik (1615-1693) – barokový spisovateľ – pôsobil tu v rokoch 1639-1646
  • Matej Bel (1684-1749) – polyhistor – študoval tu

Pozoruhodnosti

Rímsko-katolícky kostol v D. StrehovejPam. tabuľa

Dominantami obce sú nesporne Madáchovský kaštieľ s priľahlým parkom, a neskororenesančný evanjelický kostol z roku 1652. Nachádza sa tu aj rímsko-katolícky klasicistický kostol nanebovzatia Panny Márie z konca 18. storočia, so secesne historizujúcou fasádou a adaptáciami z roku 1903. Ide o jednoloďovú stavbu so segmentovým presbytériom, s priestormi zaklenutými hrebienkovými klenbami. Fasády sú členené lizénami a veža na západnom priečelí lizénovým rámom so zvukovými oknami neogotického tvaru. Hlavný oltár s neskorobarokovou stĺpovou architektúrou so sochami sv. Jána Krstiteľa, evanjelistov, anjelov a dvoch svätíc, uprostred s obrazom nanebovzatia Panny Márie z 2. polovice 18. st. V interiéri sa nachádza aj kamenná krstiteľnica z druhej tretiny 18. st., ľudové maľby sv. Imricha a sv. Anny podľa barokovej predlohy z 19. st., v exteriéri potom procesiový kríž s korpusom z 18.st. a misijný kríž zo začiatku 20. st.

Turistickým ťahákom je termálne kúpalisko. Na budove obecného úradu je pamätná tabuľa osloboditeľom. Z prírodných zaujímavostí je možné spomenúť starý topoľ, ktorý je zapísaný v oficiálnom zozname chránených stromov SR.

Odkazy a pramene


1MOL DF 263225
2MOL DL 65692
3MOL DL 65705
4MOL DL 83061
5MOL DL 1103
6MOL DL 65717
7MOL DL 1103
8MOL DL 1103
9MOL DL 1760
10MOL DL 41961
11MOL DL 2066
12MOL DL 41961
13MOL DL 2420
14Sedlák, MVS I 590, str. 100
15MOL DL 69218
16MOL DL 39130
17MOL DL 65756
18MOL DL 65791
19MOL DL 41961
20MOL DF 248668
21MOL DL 43250
22MOL DF 248615
23MOL DL 65862
24MOL DL 15440, 15444
25MOL DL 46039
26MOL DL 59752
27MOL DL 67571, 67572
28MOL DL 67573
29MOL DL 67579
30MOL DL 67582
31MOL DL 24435
32MOL DL 104737
33MOL DL 98006, 98007
34MOL DL 98009
35Maksay, str. 499
36Vass, str. 65
37MOL A 57 3 642
38MOL A 57 3 953
39Oborni, NVJ 498
40Oborni, NVJ 892
41Tóth, NVJ 1124
42Tóth, NVJ 1221
43Tóth, NVJ 1470
44Jancsó, NVJ III 40, 106, 117
45Jancsó-Jusztin, NVJ IV 102, 132
46Jancsó-Jusztin, NVJ IV 159
47Jancsó-Jusztin, NVJ IV 348
48Jancsó-Jusztin, NVJ IV 635
49Jancsó-Jusztin, NVJ IV 636
50Jancsó-Jusztin, NVJ IV 664
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s