Dolinka

 Geografia
Dolinka
Obec leží v Ipeľskej kotline doline Veľkého potoka.  Juhovýchodná rovinná časť odlesneného chotára je na širokých vyšších riečnych terasách, severovýchodná pahorkatinná na plochých chrbtoch z mladotreťohorných uloženín. Má hnedozemné, lužné a nivné pôdy.

 História

1258, 1291, 1773, 1786 Inam, 1808, 1863–1948 Inám, 1948– Dolinka

Prvá písomná zmienka pochádza z r. 12601, kedy sa sídlo spomína pri metácii chotára Trebušoviec. Listina z r. 12752 zmieňuje aj miestnu šľachtu, konkrétne Stephana, syna Kyliana de Inam, ktorý obsadil Cerovo (okr. KA). V r. 12913 sa ako svedok pri spore medzi zemanmi z Leseníc a ostrihomským arcibiskupstvom spomína tunajší kňaz Martinus. Ďalší miestny šľachtic, Ladislaus de Inam, sa v r. 13284 uvádza ako sused pri určovaní hraníc zaniknutého sídla Inanch, a v r. 13295 pri rovnakom úkone pre ďalšiu zaniknutú obec Kaladé. V súpise pápežských desiatkov z r. 1332-376 sa uvádza kňaz Blasius z miestneho kostola sv. Juraja.

Dolinka na mape 1. VM

Málo záznamov existuje z 15. storočia. V r. 14187 sa Inam opäť spomína pri spore o chotárne hranice Trebušoviec, v r. 14818 pri podobnom spore o hranice susedného Inancha. Presnejšie nedatovaná poškodená listina z tohto obdobia9 spomína spor o miestne majetky medzi zemanmi z Inancha a Stephanom Radnoltom de Theryen. V r. 150310 sa sídlo uvádza pri spore medzi zemanmi z Inancha a Balogu. Bakács ešte v r. 151211 uvádza pri spore o Kemencze meno miestneho zemana Stephana de Ihman, nie je však jasné, či ide o potomka pôvodného rodu, alebo prisťahovalca, ktorý prebral miestny predikát. V r. 151412 dal Georgius Radolth tunajší majetok, ktorý získal od Paula z Kolár, svojmu adoptívnemu synovi, známemu právnikovi a neskoršiemu uhorskému palatínovi Stephanovi de Werbewcz, ktorý ho však už o rok neskôr13 dal do zálohy Petrovi Symonffymu z Plachtiniec. V r. 152414 však Stephanus získal výmenou za novohradské majetky aj ďalšie tunajšie podiely od rodu de Bay. Podľa súpisu majetkov z nasledovného roku15 tu vlastnil až 28 poddanských usadlostí.

V r. 153016 tu získala majetky ostrihomská kapitula, ktorej ich darovala dcéra Stephana de Werbewcz za odslúženie 100 zádušných omší za otca. Podľa portálneho súpisu z r. 154917 bola jediným zemepánom v obci Inam ostrihomská kapitula, avšak časť majetkov Stephana de Werbewcz v r. 155018 pripadla Johannovi Balassovi. V r. 163519 (podľa Borovszkého už v r. 1539) získala od kráľa zemiansku erbovú listinu a novú donáciu na kuriálny pozemok po rodoch de Werbewcz a de Zob rodina Bolgárovcov, ktorá prevzala aj predikát de Inam. V r. 1557-5820 sa spomína v súpisoch majetkov hradu Čabraď, pričom za povšimnutie stojí hlavne ten druhý, v ktorom sa objavuje pod názvom Zenth Iwan. Mená poddaných nám poskytuje súpis z r. 160521 – richtárom bol Gaal Barla, ďalšími poddanými boli dvaja Nagyovci, Lacza a Georg Kouacz.

Dolinka na mape 2. VM

V súpise tureckých vyberačov daní z r. 1664 je dedina Nagy Inám zapísaná ako neobývaná. Po vyhnaní Turkov vraj bola nová dedina postavená o 2-3 km nižšie ako pôvodná obec (medzi Vinicou a dnešnou Dolinkou). Za významnú udalosť možno považovať miestne voľby dôstojníka v r. 1709 za predsedníctva kniežacieho komisára György Gebharda. 23. júla 1709 sa v Ináme uskutočnila stoličná kongregácia. Tunajšie obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Popri Bolgárovcoch tu mali majetky aj iné zemianske rodiny – Buriss, Rados, Skerlecz. V r. 1788 padla obec za obeť požiaru, pričom zhoreli aj obecné listiny. V r. 1844 bol na Veľkom potoku postavený mlyn, ale kapitula rozkázala túto stavbu zbúrať, pretože prehradenie potoka spôsobovalo záplavy. V auguste r. 1848 žiadala obec o vyhostenie jedného miestneho obyvateľa-zlodeja, kvôli čomu prišiel tento prípad vyšetriť hlavný slúžny. Kuriálne majetky rodov Skerlecz a Buriss na konci 19. stor. prešli do cudzích rúk. V r. 1893 bola najväčším zemepánom ostrihomská kapitula, v r. 1911 v Ináme vlastnil najväčšie majetkové diely dr. András Forog z Vinice. Po vzniku I. ČSR boli tunajšie veľkostatky čiastočne skonfiškované a ich pôda rozparcelovaná medzi miestnymi roľníkmi a novousadlíkmi. V obci bolo v tom čase dosť rozšírené včelárstvo.

Dolinka na mape 3. VM

V r. 1945 bola obec opätovne pripojená k Československu, obyvatelia maďarskej národnosti boli zbavení občianskych práv a boli zavreté školy. V januári 1947 bolo 5 rodín deportovaných na nútené práce do Čiech, a 37 rodín dostalo “bielu kartu” na presídlenie do Maďarska (do okolia Balatonalmádi) v rámci výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom – k tej však nakoniec nedošlo. V r. 1975 bol na konci obce rozobraný starý drevený most a do r. 1977 postavený nový. V súčasnosti najvýznamnejším počinom vedenia obce je organizovanie Medového festivalu, I. ročník sa uskutočnil 12. septembra 2000, keď bola na stene obecého úradu odhalená pamätná tabuľa včelárskemu odborníkovi K. Sőtérovi.

 Osobnosti

  • Kálmán Sőtér (rodený: Schrinf) (Dubník, 11. októbra 1834 – Krušovce, 15. septembra 1915) včelár, odborník na včelárstvo. Jeho otec pracoval na statku ako súdny vykonávateľ. Po skončení gymnázia sa prihlásil na kňazský seminár. Školu dokončil v Rimavskej Sobote, neskôr študoval teológiu v Ostrihome. V r. 1855 nastúpil do Ostrihomu ako pisár i hospodársky správca arcibiskupa Scitovszkého. Po 16-tich rokoch sa stiahol a odišiel bývať do Dolinky, kde si v r. 1874 z tehiel postavil úle. Napísal odbornú knihu o chove včiel (A méh és világa). Publikoval mnoho včelárskych článkov pre časopisy, bol tiež vedúcim editorom časopisu „Méhészet“. Pred koncom života oslepol. V r. 1912 sa utiahol do Krušoviec (okr. Topoľčany) k barónovi Försterovi, kde aj zomrel.
  • Július Nagy – v r. 1935 sa stal výpomocným učiteľom v Gyöngyössolymose. V r. 1934 sa stal pozorovateľom ornitologickej inštitúcie, neskôr externým pracovníkom a od r. 1951 do 1957 i riaditelom. Dňa 1.2.1957 založil múzeum Mátra, ktoré sa nachádza v Orczyho kaštieľi v meste Gyöngyös. Július Nagy bol v jednej osobe učiteľom, autorom monografií, poľovníkom i prírodovedcom.

 Pozoruhodnosti

Dominantou obce je rímsko-katolícky kostol sv. Juraja. Pod kostolom sa nachádza pamätník obetiam 1. a 2. svetovej vojny postavený r. 1950. Pamätník postavený z kamenných kvádrov má tvar náhrobku-obelisku a je osadený na nízkom podstavci. Na vrchole objektu je reliéf vojenskej prilby a dvoch skrížených šablí. Na mramorovej tabuli je 27 mien obetí I. svetovej vojny a 11 mien obetí II. svetovej vojny.
Socha sv. Jána Nepomuckého v DolinkeKaplnka vo viniciach nad Dolinkou

Na dolnom východnom konci obce stojí kamenná socha sv. Jána Nepomuckého z r. 1797, naposledy obnovená r. 1982. Ľudová kamenárska práca je osadená na štvorcovom volútovom podstavci. Vo viniciach stojí Božia muka, ktorú r. 1853 dala postaviť na slávu Boha rodina Bolgárovcov (monogram B. L.). Je to malá štvorcová štíhla stavba zakončená trojuholníkovým štítom. Vo výklenku stavbičky, ktorý je zaklenutý valenou klenbou a zdobený zlatými hviezdičkami, je umiestnená polychrómová plastika Piety.

Podľa miestnej tradície neďaleko hradskej stál kaštieľ Istvána Werbőczyho, postavený v 16. st. a pravdepodobne zničený za tureckých vojen. Miesto kde stál sa dodnes nazýva Kastély-rét (Kaštieľska lúka). Zo svetských stavieb sa však zachovala kúria Kálmana Sőtéra.

Vo dvore domu č. 10 sa nachádza rímskokatolícka kaplnka Nepoškvrnenej Panny Márie, ktorú v rokoch 1908-1909 postavila v tom čase ešte nezastavanej časti obce rodina Ignáca Bugyiho. Je to menšia jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a nad štítovú fasádu nadstavanou murovanou vežičkou krytou ihlancovou strechou. Fasády objektu členia lizény a okná s polkruhovým zakončením v šambránach s tromi klenákmi. Na hlavnej fasáde zakončenej murovaným trojuholníkovým štítom je portál vstupu do kaplnky so segmentovým zakončením a tromi klenákmi. Interiér kaplnky je zaklenutý valenou klenbou, v presbytériu je polygonálna kupola. Hlavný oltár z obdobia stavby kaplnky má ústredný obraz Nepoškvrnenej Panny Márie. Kaplnku zdobia aj sochy Madony a Ježiša Krista.

 Odkazy a pramene

Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad


1MNL DF 236041
2MNL DL 41011
3MNL DF 248536
4MNL DL 69205
5MNL DF 248202
6Sedlák, MVS I, č. 45
7MNL DL 506
8MNL DL 69509
9MNL DL 69626
10MNL DL 90505
11MNL DF 248349
12MNL DF 236056
13MNL DF 244242
14MNL DL 66059
15MNL DL 26344
16Az esztergomi főkáptalan fekvő s egyéb birtokaira vonatkozó okmányok tára. Pest, 1871, str. 175-176.
17Maksay, str. 374
18MNL A 57 2 448
19Az esztergomi főkáptalan fekvő s egyéb birtokaira vonatkozó okmányok tára. Pest, 1871, str. 178
20MNL UC 4:48, 23:7 (a), 76: 11 (b)
21MNL UC 11:49 (a)
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s