Dačov Lom

 Geografia
Dačov Lom
Obec leží na Krupinskej výšine v hornej časti doliny Plachtinského potoka. Chotár je vrchovina s plochými chrbtami, rozrezaná dolinami Plachtinského potoka, Lahoša a ich prítokov. Tvoria ju andezitické pyroklastiká. Je odlesnený, len na strmých úbočiach dolín sú bukové a dubové lesy. Má hnedé lesné a illimerizované pôdy. Do katastra obce patria aj rozptýlené osídlenia (lazy) Močar, Novina, Fodorová, Ivanišková, Tohajská, Polomy, Cerovinka, Útlaka, Kanada a Čerťaž.

 História

Dolný Dačov Lom: 1511 Lam Inferior, 1773 Also-Lam, Unter-Lam, Dolny Lam, 1786 Dacschólam, Alschó-Lám, 1808 Alsó-Lám, Alsó-Dacsó-Lám, Dolní Luom, Dolní Lom, 1863 Alsólám, 1873–1888, 1913 Alsódacsólám, 1892–1907 Alsódacsólam, 1920 Dolný Dačolôm, Dolný Lôm, 1927–1944 Dolný Dačov Lom
  Horný Dačov Lom: 1773 Felső-Lam, Ober-Lam, Horny Lam, 1786 Dacscholám, Felschő-Lám, 1808 Felső-Lam, Felső-Dacsó-Lám, Horní Luom, Horní Lom, 1863 Felsőlám, 1873–1888, 1913 Felsődacsólám, 1892–1907 Felsődacsólam, 1920 Horný Dačolôm, Horný Lôm, 1927–1944 Horný Dačov Lom

Obec vznikla v roku 1943 zlúčením Horného a Dolného Dačovho Lomu. Čiastočné poznatky z chotára (Môstky, Babin vrch, Polomy, Čerťaž) umožňujú predpokladať, že kontinuita slovanského osídlenia tu nebola narušená. Gyorffy ako prvú písomnú zmienku o obci uvádza údaj zo zakladacej listiny bzovíckeho opátstva z r. 11351, kde sa pri metácii hlavného majetku Bzovík uvádza „planina Lom“. Aj z geografického hľadiska je to dosť nepravdepodobný údaj, ale v každom prípade R. Marsina2 dokázal, že táto metácia bola do pôv. listiny vsunutá až niekedy na prelome 14. a 15. storočia, takže o prvú písomnú zmienku o obci tu určite nejde. Problematický je aj rok 1333, ktorý ako prvú zmienku uvádza Vlastivedný slovník obcí. Ten sa totiž odvoláva na regest listiny, uvedenej v málo spoľahlivom Fejérovom diplomatári3, ktorý spomína delenie tunajších majetkov – toto sa však preukázateľne odohralo až o 4 roky neskôr.

Skutočnou prvou známou písomnou zmienkou je tak až listina z r. 13364, v ktorej sa pri delení majetkov v okolí Plachtiniec medzi vnukmi Dobaka (medzi ktorými bol aj Dacho) a Tybu spomína zem (terra) Lowm. Tá pripadla potomkom Dobaka (z ktorých neskôr vzišli zemianske rody Dacho z Plachtiniec a Luka z Neniniec), ktorí sí následne v r. 13375 tieto majetky ešte rozdelili medzi sebou. Práve z tejto listiny vzišlo rozdelenie na dva chotáre, z ktorých sa neskôr vyvinuli dve obce, ktoré pretrvali až do 20. storočia. Je však pravdepodobné, že hlavná obec vznikla skôr, keďže podľa stavebných prvkov kostola bol tento postavený v ranorománskom slohu pravdepodobne začiatkom 13. storočia. V r. 13386 sa Lom spomína pri metácii chotára zaniknutého sídla Lehôtka, ktoré zemania z Plachtiniec odkúpili od zemanov z Litavy.

Unikátnym je záznam z r. 13667, kde sa pri spore okolo Neniniec ako kráľovský poverenec spomína Nicolaus, syn Dacha z Plachtiniec, s prídomkom de Lam, čo je prvá zmienka o miestnej šľachte. V r. 13728 sa sídlo ešte spomína v odvolaní sa na listinu z r. 1337, to je však v 14. storočí posledná zmienka, čo je škoda, keďže majetkové pomery sa neskôr komplikujú. V r. 14089 tu získali podiely zemania z M. Čalomije a Radvane; ešte niekedy skôr od zemana z Bátorovej aj šľachtici zo Sečian, ktorí ho v r. 141010 predali Benedictovi de Swgod. Neskorý protest proti využívaniu tunajších majetkov Sečanskými sa spomína v r. 141211. V r. 142012 získal späť zálohovanú časť Lomu Dachov vnuk Demetrius. O rok neskôr13 sa s prídomkom de Laam spomína Benche z rodu de Swgod. V r. 142414 získal časť Lomu ako veno Paulus de Tegen, v tomže roku15 sa o inú časť sporili zemania z Neniniec a M. Čalomije.

D. Lom na mape 1. VM

Ďalšie správy sú z druhej polovice 15. storočia. V r. 1462-6616 sa spomínajú spory okolo spoločných majetkov rodov Dacho a Luka, ktoré chcel Stephanus z rodu Dacho najskôr predať, neskôr ich dal do zálohy rodu de Labatlan, a napokon do ich odstúpil Lukovcom. Z r. 146717 pochádza zaujímavá sťažnosť na neoprávnené vyberanie mýta na verejnej ceste medzi Litavou, Lehôtkou a Lomom. V r. 147518 bol spor medzi zemanmi Litavy a Neniniec vyriešený navrátením polovice majetkov vrátane Lomu Neninským. Po smrti Petra Horvátha z litavského hradu sa vdova Frusina vydala za Ladislaua z Ďarmot, čím sa tunajšie majetky v r. 147519 dostali do rúk Balassovcov. Tí sa o ne o rok neskôr20 museli podeliť s Damianovym bratom Petrom. Táto listina nám predstavuje aj najstaršie poddanské mená: Nicolaus Barkó, Antonius Iherhak, Egidius Lehky, Gregorius Lewky, Stephanus Lewsthakowecz, Gallus Sthewcz a Thomas Sthewkowycz.

V r. 148321 boli majetky litavského hradu v zálohovej držbe, ale v tejto listine sa po prvýkrát stretávame s oficiálnym názvom Daczolama. Podľa poškodeného dokumentu, vydaného zhruba v r. 1484-9022, sa tunajšie majetky snažili získať aj zemania z Chrastiniec (de Harazthy). V r. 149423 vrátili Lukovci zálohované majetky Dachovcom. V r. 149924 sa o svoj dedičský podiel na Dachovských majetkoch prihlásili dcéry rodu Zobonya. V r. 150025 predal rod de Swgod svoj podiel rodu de Zob, pričom sa dozvedáme, že tento majetok sa nazýval Kyslam alias Alsolam (Malý, inak Dolný Lom). Zobonyovci v r. 150326 predali svoje podiely za 200 forintov späť Dachovcom, ktorí o rok27 neskôr získali aj podiely Nicolausa de Koros. V r. 151028 dal Petrus Dacho do zálohy jednu tunajšiu usadlosťs poddaným menom Blasius Swecz do zálohy Paulovi z Kolár. V tomže roku29 tu už mali majetky aj zemania z Plášťoviec, ktorí žiadali zákaz ich využívania pre Dachovcov z Kosihoviec. V r. 151130 sa o majetky v Dolnom Lome sporili zemania zo Szobu a Kolár.

D. Lom na mape 2. VM

V r. 151731 vymenili Balassovci svoje podiely na litavskom panstve s bzovíckym prepošstvom za majetok Zobok pri Ďarmotách. Táto listina uvádza aj mená vtedajších poddaných: Paulus Braho, Stephanus Farkas, Benedictus a Georgius Galowycz, Franciscus, Cristinus, Mathias a Thomas Gerhath, Paulus Iwanyskowycz, Petrus Kolor, Ambrosius a Petrus Lecho, Albertus Korcheek, Johannes Phanfwra, Valentinus Raykws a Paulus Vrbanczouycz. V r. 152032 vyplatil Matthias Dacho zálohový dlh za dve tunajšie usadlosti s poddanými menami Iwanysko, Christianus a Paulus Swecz zemanom z Leseníc. V r. 152133 prebehlo delenie majetkov medzi Dachovcami a príbuznými. V r. 152534 získal Kyslam od Michaela de Zob Franciscus Balassa. V tomže roku35 sa hlavná obec uvádza aj pod názvom Horný Lom (Felsewlam alio nomine Dacholam), v r. 152636 sa obe spomínajú pod menami Lam superior a Lam inferior. V r. 154337 si svoje podiely rozdelili zástupcovia rodu Plášťovských.

V portálnom súpise hontianskej stolice z r. 154938 sa stretávame s dvoma obcami – Dachalom patril rôznym zemanom, a Balassalam (predtým Dolný či Malý Lom) Balassovcom. V druhom prípade pravdepodobne nešlo o oficiálny názov, pretože v súpisoch samotného panstva Balassovcov tento majetok figuruje tiež pod názvom Dačov Lom. V r. 158239 tu bol richtárom Marcus Mychal a prísažným Joannes Nowak. Mená ďalších poddaných Sigismunda Balassu zachytáva doplnený súpis z konca storočia40 – Tornos, Matthe, Stetina, Jesh (?), Schyez, Zokol, Benchka, Kynyo a Benyo. Už podstatne viac poddaných modrokamenského panstva uvádza súpis z r. 160541 – medzi 23-oma menami nájdeme priezviská ako Jakoiuk (richtár), Hegedós, Walag, Lestak, Kolar, Klimouz, Bartus a i.

D. Lom na mape 3. VM

17 poddanských a 6 želiarskych mien zachytáva súpis majetkov divínskeho panstva z r. 166042, s priezviskami: Simonow (richtár), Mikussouich, Debnarov, Prisztauok, Valachouich, Huszarouich, Jan(cz)ow, Gerhard, Lackouich, Szluzikouich, Puolkin, Szkulauich (?), Szenohrad a Ruzaw (?). Čiastkový podiel tu mal aj Franciscus Sembery, ktorý ho ale v r. 167843 za zradu stratil, a kráľ ho daroval Paulovi Madaczovi. Súpis z konca 17. storočia44 už uvádza obe obce s menami, pod ktorými boli známe až do 20. storočia – Dolný a Horný Dačov Lom (Also et Fölsö Dazoloni). Súpis poddaných Lászla Beniczkého z r. 171045 uvádza 10 mien, z toho 5 je v kolónke „Utečenci“ – Krisko (2x), Siron, Seuczou, Matusik (2x), Ondrasik, Laurniczo, Mategouczy a Dial. Z tohože roku46 je aj súpis pre György Gebhardta, ktorý tu mal pôvodne 5 poddaných, z toho dvaja utiekli – Mateyko, Dolny, Brlas, Benyow a Balint. Korabinsky uvádza, že do miestneho kostola chodievali veriaci až z Krupiny.

V priebehu svojho ekonomického vývinu mal Dačov Lom prevažne poľnohospodársky charakter. Súbežne s poľnohospodárskou výrobou sa praktizoval chov hovädzieho dobytka a oviec, ktorý sa do väčších rozmerov rozšíril po príchode “horniakov”. V roku 1910 odpredala cirkev za 3 400 korún Pavlovi Frankovi cirkevný mlyn, ktorý podľa Borovszkého daroval Ferenc Balassa miestnemu kostolu sv. Mikuláša už v r. 1516. Na konci prvej polovice 20. storočia bolo v Dačov Lome päť vodných mlynov: Jonášov, Frankov, Lóderov, Hrončokov a Bosákov. Bola tu známa výroba opálok z prútia, dreveného náradia a nábytku, predmetov z rohoviny, tkanie plátna a súkna, v zime vyšívanie a paličkovanie čipiek.

V roku 1916 boli pre potreby armády zrekvirované zvony – veľký 800kg a malý 233kg zvon. Padlým v 1. svetovej vojne bola odhalená pamätná mramorová doska, umiestnená v lodi kostola. Po vyhlásení SNP 29. augusta 1944 k vojenským útvarom narukovalo 58 vojakov, k partizánskym jednotkám sa prihlásilo 12 mužov, z nich traja padli, resp. zahynuli v nemeckom zajatí. Vojnové udalosti v obci sa odohrávali od 2.decembra do 4. marca 1945. Dačov Lom bol oslobodený 28.januára 1945 vojskami Červenej a rumunskej armády. Pamätná tabuľa k tejto udalosti je umiestnená na budove Obecného úradu.

 Osobnosti

Ekonomické postavenie cirkvi jej umožňovalo voliť si za farárov významné osobnosti tej doby. Za jedny z najpamätnejších dní cirkvi sú považované 26.a 27.august 1741, keď sa tu konala voľba superintendenta (biskupa). Zvolený bol tunajší farár Jeremiáš Pilárik (do D. Lomu prišiel v roku 1729). O dva roky po uvedení do funkcie 10.7.1743 Jeremiáš Pilárik ako päťdesiatročný zomrel. Pochovaný je pod dlažbou svätyne kostola.

V roku 1894 bol za farára zvolený rodák z Dačovho Lomu Juraj Slávik (nar.31.3.1859). S jeho menom je spojená komasácia (sceľovanie pozemkov). V roku 1900 založil Potravné družstvo, ktorého fíliou sa v roku 1905 stalo družstvo v Sucháni. V roku 1903 založil Mliekárenský spolok, bol jeho správcom. Pri mliekárni, ktorú zriadil, bol parný kúpeľ (začiatkom 20. st. na dedine niečo neslýchané). Jeho zásluhou bola v roku 1905 vykonaná spomínaná prestavba kostola, pričinil sa o prestavbu cirkevnej školy v roku 1900. Zomrel 27.6.1912, pochovaný je na cintoríne v Hornom Dačovom Lome.

V Dačovom Lome sa narodil i starší brat Juraja Slávika – Ján (1855-1934), dejateľ, historik, kaplán v Sennom a evanjelický farár v Dobrej Nive. Bol veľkým zástancom národných práv Slovákov. Je známy ako cirkevný historik a etnograf. Z jeho materiálov čerpá i Jiří Mencl v knihe Lidová architektura v Československu.

Dačov Lom lákal a dodnes láka etnografov i umelcov. Obec spomína vo svojich príspevkoch v Slovenských novinách roľnícky dopisovateľ Juro Jančovkin, ktorý sa podpisoval Rakytinský. Pozornosť jej venovali dvaja maliari zo začiatku 20. storočia – Emil Pacovský a Jaroslav Augusta. Jaroslav Augusta tu v r. 1903 vytvoril 3 olejomaľby (Chlapček z Dačovho Lomu, Zavitie nevesty z Dačovho Lomu, Žena z Dačovho Lomu) a opísal Dačov Lom v knihe Spomienky. Prostredníctvom Juraja Slávika sa obec Dačov Lom dostala do povedomia Martina Kukučína. Priateľstvo Juraja Slávika s Kukučínom ešte z čias jeho pôsobenia v Almáši (Jabloňovce) vyvolalo úprimný vzťah spisovateľa k Dačovmu Lomu. Možno sa domnievať, že podľa dačovolomského priezviska Berac pomenoval svojho hrdinu Mate Beraca v románe Dom v stráni.

 Pozoruhodnosti

Dominantou obce je evanjelický kostol. Pri kostole sú vysadené dve chránené staré lipy. Ďalšou prírodnou zaujímavosťou je Trpaslíčia jaskyňa a legendami opradený prameň Meričkovka, pri ktorom sa schádzalí chorí, umývali sa handričkami a naberali vodu do rôznych nádob, a pri odchode to vraj všetko zanechali pri prameni aj s chorobou. Nachádza sa pri ceste na Sucháň, v časti Háj, a sú to vlastne tri pramene vytekajúce do potoka Lahoš.

 Murované domy z kameňa spájaného hlinou sa začali stavať v polovici 19. storočia. Pokrývané boli slamenou krytinou, zhotovenou z troch druhov slamených dielcov – šúbikov. Používal sa esteticky pôsobivý hladký spôsob pokrývania. Súčasťou roľníckych domov bola vstupná miestnosť (pitvor) s dymovou kuchyňou (hudiarňou), izba (chyža), komora a maštaľ (staja). Väčšina domov bola podpivničená. Súčasťou mnohých gazdovstiev boli samostatné obilné komory a stodoly (humná). Z ľudovej architektúry sa zachovalo len málo stavieb. Patria medzi ne: dom Pavla Šajbana (č. 61, Ss 1812), dom Pavla Baľovho (č. 21, Ss 1818) a najzaujímavejšia je komora vo dvore Hlivárovcov-Fodorovských (č. 19, Ss 1819). Tieto tri stavby, dom č. 13 (Ss 1823) a kostol sú zapísané v zozname národných pamiatok.

 Odkazy a pramene


1MOL DL 5775
2MARSINA, Richard. K problematike bzovíckej listiny. In Historické štúdie 18, 1973, s. 102 – 113.
3Fejér, CDH VIII/7, str. 259
4MOL DL 40717
5MOL DL 70126
6MOL DL 70127, 40788
7MOL DL 41689
8MOL DL 67552
9MOL DL 69345
10MOL DL 65845
11MOL DL 90609
12MOL DL 63930
13MOL DF 236089
14Listina neprístupná, citované podľa Bakácsa.
15MOL DL 69427
16Listina neprístupná, citované podľa Bakácsa.
17MOL DL 16505
18MOL DL 69501
19MOL DL 46859
20MOL DL 17754, 65952
21MOL DF 205618
22MOL DL 95881
23Listina neprístupná, citované podľa Bakácsa.
24MOL DF 281937
25MOL DL 46528, DF 208882
26MOL DL 63978
27MOL DF 281945
28MOL DL 63987
29MOL DL 90626
30MOL DF 272130
31MOL DL 22890
32MOL DL 63998
33MOL DL 64000
34MOL DF 258809
35MOL DF 249424
36MOL DF 249427
37TÓTH, Krisztina. A Palásthy család levéltára 1256-1847: Kutatási segédlet. Esztergom, 2001, s. 23.
38Maksay, str. 371, 372
39MOL UC 59:13
40MOL UC 11:34 (a)
41MOL UC 11:49 (a)
42MOL UC 6:57
43MOL A 57 16 398
44MOL UC 52:58
45MOL UC 9:21
46 MOL UC 12:35
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s