Chrastince

 Geografia
Chrastince
Obec leží v Ipeľskej kotline v plytkej dolinke potoka Studienka. Juhovýchodná časť odlesneného chotára je na okraji zaplavovanej nivy a terasách Ipľa, severozápadná na pahorkatine s plochými rozrezanými chrbtami z mladotreťohorných uloženín. Má hnedozemné, lužné a nivné pôdy.

Na sever a severozápad sa tiahli rozsiahle bukové a dubové lesy, ktoré postupne ustúpili a uvoľnili priestor orným pôdam a na pahorkatinách rozsiahlym vinohradom. V smere k obci Trebušovce sa križuje systém jarkov, tiahnúcych sa od Zlatej bane (Aranybánya) pomedzi chrastinské vinohrady až k osade Iliašov. Aj tieto oblasti boli striedavo pokryté lesmi. Dnes sa už zachoval iba les neďaleko vinohradov s názvom Fiťka (Fityka), ktorý sa rozprestiera smerom na západ.

 História

1244 Harasztigyormoth, 1290 Harazti-Gyormoth, 1330 Haraza-Gyarmath, 1373 Harazgarmati, Harazthgarmati, 1395 Harazthy, 1405 Haraztusgyarmath, 1418 Harazth, 1426 Harasth, 1438 Harazath, 1465 Haraszti, 1473 Harasthy, Harazthy, 1773 Haraszti, Hrastynce, 1786 Haraszti, Hrasztince, 1808 Haraszti, Chrastínce, 1863–1907 Haraszti, 1903, 1938–1945 Ipolyharaszti, 1920 Chrastínce, 1927–1938, 1945–1948 Chrastince, Haraszti, 1948– Chrastince

Po prvýkrát sa nepriamo spomína už v r. 12471, kedy opísaný chotár sídla Ďarmoty siahal až na hranice majetkov komesa Poznana (Koláre a Čalomija) a k Trebušovskému potoku, čo svedčí o tom, že územie Chrastiniec bolo v tej dobe súčasťou chotára Ďarmot. Tie touto listinou od kráľa dostal Nicolaus, syn Detreho a predok rodu Balassa, ktorý toto územie ovládal po ďalšie storočia. Po nezhodách medzi širším príbuzenstvom tohto rodu, ktoré skončili ozbrojenou potýčkou o Ďarmoty, sa chotár tohto sídla rozdelil. V r. 12902 sa uvádza 5 dedín (villarum) na pravom brehu Ipľa, ktoré získal Nicolaov syn Demetrius, pričom jednou z nich boli aj Chrastince (Haraztigyormoth). V r. 13233 vymenil zvolenský komes Donch svoje majetky pri Ipli, vrátane Chrastiniec, s Petrom, synom Bytera, a Georgiom, synom Nicolaa. V tomže roku4 nariadil kráľ Karol šetrenie o komitátnej príslušnosti troch obcí vo vlastníctve Petra, ktoré ležali na hraniciach Hontu a Novohradu, a medzi ktorými sa spomína aj „polovica dediny Ďarmoty“.

Chrastince na mape 1. VM

Georgius, predok Balassovcov, vlastnil sídlo aj v r. 13735, kedy žaloval zemana z Trebušoviec, ktorý mal týrať jeho chrastinského poddaného menom Paulus, syn Banka. Spor medzi týmito feudálmi (azda aj ten istý) sa spomína aj v r. 13856. V r. 13867 si majetky podelili vdova po Georgiovi a jeho bratranci Blasius a Johannes, pričom Chrastince pripadli vdove. V tomže roku8 sa však nakrátko spomínajú aj ako majetok šľachty zo Sečian. V r. 13959 tu prebýval Blasiov maloletý syn Nicolaus, a jeho právny zástupca, ktorí boli predvolaní pred súd v istom spore so zemanmi z Leseníc.

Od r. 141810 sa v listinách objavujú aj dve vetvy miestneho zemianskeho rodu de Harazty, z ktorých jedna bola vetvou Balassovcov, a jej zakladateľom bol vyššie spomenutý Johannes. Jeho syn Petrus v r. 143511 získal majetky v D. Príbelciach, v r. 143812 aj v susednom Príkľaku. V tomže roku13 Stephanus vyženil majetky v Seľanoch. O rok neskôr14 sa chrastinskí zemania sporili s Dachovcami z Neniniec, pričom sa názov sídla uvádza v unikátnej forme Kesew alias Harasth. V r. 145415 sa spomína aj podiel Blasiovych potomkov. V r. 147316 poddaní hradu Litava (Čabraď) spôsobili škody na lesných pozemkoch v Chrastinciach. V r. 147617 tu mal majetky aj zeman z M. Krtíša, ktorý ich dal do zálohy zemanovi zo Širákova, a rovnaká transakcia sa spomína aj v r. 148318. Majetok neskôr pripadol širákovským zemanom, a podľa listiny z r. 149019 nazýval Rohothalya, a sporili sa oň s rodom de Pyr. Že šlo o regionálne významný rod dosvedčujú aj príbuzenské zväzky uvedené v listine z r. 148120, podľa ktorej boli dcéry chrastinských zemanov manželkami rodov Dacho, de Palasth a de Fyged. Na základe dedičských práv sa nakoniec chrastinskí zemania museli s týmito rodmi v r. 151221 o Chrastince rozdeliť.

Chrastince na mape 2. VM

Podľa Bakácsa bol dôležitým predstaviteľom rodu Franciscus, ktorý sa v r. 149322 oženil s vdovou po Johannovi Chehovi z Levíc, čím získal aj levické hradné panstvo, a jeho meno sa tak neskôr spomína v mnohých sporoch o tento majetok či majetky v stredoslovenských banských mestách (hlavne Pukanci). Podľa nášho názoru však nejde o predstaviteľa rodu z nášho regiónu, keďže už pred touto zmienkou sa rovnomenný šľachtic vyskytuje v sporoch o majetky v župách Csanád či Pest23, a neskôr sa spomína ako bosniansky a slavónsky bán. V r. 151224 mal tunajší zeman Nicolaus okrem miestnych majetky aj v Kleňanoch a Kosihovciach, ktoré daroval svojej manželke. V r. 151325 predal zeman z rodu de Pyr svoj tunajší podiel Dachovcom a Plášťovským, v r. 152326 sa ešte spomína spor Johanna de Harazth s Dachovcami.

Chrastince na mape 3. VM

Podľa portálneho súpisu z r. 154927 boli tunajšími zemepánmi práve Johannes de Harazth a Johannes Balassa. V nasledujúcich desaťročiach bola obec pravdepodobne úplne zničená počas tureckých nájazdov, pretože v r. 166028 sa v súpise divínskeho panstva spomína už len ako pustatina bez obvateľov. V r. 166229 sa dostala do rúk Georgia Illeshazyho, kráľovského stolníka a trenčianskeho župana. Ešte v r. 167830 sa uvádza pod názvom Gyarmathpuszta. V r. 168431 sa spolu s väčšinou divínskeho panstva dostala do rúk Koháryovcov, neskôr Zichyovcov. V 18. storočí boli zemepánmi zemania z Ďurkoviec, v prvej pol. 19. storočia patrila rodu Zichy a barónovi László Majthényimu. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Okolo roku 1911 tu mal väčší majetok tzv. Zichyho seniorát.

 Osobnosti

Ondrej Plachý (1755-1810) – publicista, pedagóg, žil tu v mladosti

 Pozoruhodnosti

Kostol v Chrastinciach

Terajší kostol Ružencovej Panny Márie bol postavený v roku 1921. Loď s obdĺžnikovým pôdorysom, dvoma polkruhovými oknami a hladkým stropom v interéri. Oltárny obraz medzi freskami anjelov pravdepodobne pochádza z kaplnky vo Veľkej Čalomiji, a na oltári ho doplňujú sochy sv. Rity a sv. Terézie. V záhrade kostola je aj kamenný pamätník padlým hrdinom a niekoľko menších prvkov sakrálnej architektúry.

Severovýchodne od obce leží časť zvaná Hrobčok. Z názvu je pravdepodobné, že je miestom veľmi starého pohrebiska. Okolo roku 1700 tu člen rodiny Paulovičovcov vyoral starý zvon zdobený rôznymi symbolmi a latinskými nápismi. Mohol to byť zvon kostola starej usadlosti, ktorý ukryli miestni obyvatelia pred plienením Turkov. Zvon mal určite veľkú historickú hodnotu, ale v 90-tych rokoch 20. storočia bol odcudzený neznámym páchateľom zo starej zvonice.

 Odkazy a pramene

Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad


1MOL DF 248913
2MOL DL 65721
3MOL DL 65737
4MOL DL 65735
5MOL DL 65779, 65780
6MOL DL 39162
7MOL DL 65805
8MOL DF 266400
9MOL DL 65825
10MOL DF 281870
11MOL DL 69613
12MOL DF 280420
13MOL DL 44204
14MOL DL 13320
15MOL DL 65902
16MOL DL 95838
17MOL DL 95859
18MOL DL 95846
19MOL DL 95859
20MOL DF 281925
21MOL DL 95859
22MOL DF 206796, s. 183
23MOL 18021, 59646, 59651 a i.
24MOL DL 106083, s. 396
25MOL DF 281957
26MOL DL 64003
27Maksay, s. 374
28MOL UC 6:57
29MOL A 57 10 802
30MOL UC 87:2
31MOL A 57 18 402
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s