Červeňany

 Geografia
Červeňany

Obec leží vo východnej časti Krupinskej planiny v hlbokej, úzkej doline Tisovníka. Chotár tvoria ploché chrbty z andezitických tufov rozrezané dolinou. Je odlesnený, dubové a bukové lesíky sú len na strmších úbočiach. Má hnedé lesné až podzolované pôdy. Potočná radová zástavba.

 História

1549 Weresfalw, 1773 Veres, 1786 Weresch, 1808 Veres, Vörös, Wereš, 1863 Veress, 1873–1913 Veres, 1920–1948 Vereš, 1948– Červeňany

Vlastivedný slovník obcí ako prvú písomnú zmienku udáva listinu z r. 13451, v ktorej sa pri transakcii okolo novohradského majetku Harkyan uvádza meno Thomasa, syna Corrarda, šľachtica s prídomkom de Werus. V tomto prípade je veľmi ľahké skĺznuť k falošnému dojmu, že Harkyan sú Chrťany, a tak Werus budú isto neďaleké Červeňany – to je však chybná dedukcia. Harkyan v tomto prípade označuje kedysi spoločnú obec na dnes maďarskej strane Ipľa (dnes dve obce Sóshartyan a Kishartyan), v ranej histórii ktorej figuruje rod de Wereb (Mátraverebély). A práve synov Corrarda z tohto rodu nájdeme spomenutých v listinách z r. 1331-13322, čo znamená, že de Werus je len chybný zápis či prepis prídomku de Wereb, a táto listina nemá s Červeňanmi žiadnu spojitosť.

Cervenany na mape 1. VM

Formu mena obce, odvodená od maďarského vörös (červený), tak v predmoháčskych záznamoch doložiť nevieme. Môžeme ale predložiť hypotézu, založenú na názvoch slovenského pôvodu. Niekoľko listín zo 14. storočia totiž uvádza existenciu majetku Cherwa (Cerua), ktorý kráľ v r. 13203 potvrdil Stephanovi de Stregowa (inzertom v listine z r. 1374), a v r. 13934 ho od Strehovských získal rod de Zechen. Žiaľ, ani jeden z týchto dokumentov neposkytuje presnejšiu lokalizáciu tohto neznámeho majetku, a tak náš predpoklad môžeme postaviť len na geografickej blízkosti ďalších tu menovaných majetkov – konkretné šlo o Brusník, Pravicu a predovšetkým Nedelište, ktorého bezprostredné susedstvo svedčí v prospech Červeňan.

Cervenany na mape 2. VM

S istotou však môžeme datovať históriu obce až od 16. storočia. V súpise novohradskej stolice z r. 15495 sa objavuje vo forme Weresfalw, a vlastníkmi boli Balassovci. Turecký súpis z r. 15546 uvádza 7 domácností s priezviskami Ohár, Krastiny, Gyuriny, Pa(l)kovics, Kraka, Kristény, Brekcsén, Podrova a Mlinár. Pod názvom Vereos falw sa spomína v súpise z r. 15827, kedy bol majiteľom Sigismund Balassa a richtárom Stephanus Bebek. Mená ďalších poddaných poskytuje doplnkový súpis z konca storočia8 – konkrétne sú to Paulus Kerczak a Johannes Vgrop.

Cervenany na mape 3. VM

8 domácnosti a troch želiarov narátal súpis divínskeho panstva v r. 16609, s priezviskami Mihalouicz, Korczok, Mlinar, Ambros, Krasznik, Lomianszky a Tolis, a uvádza sa aj existencia dvoch mlynov. V r. 168610 získal časť divínskeho panstva gróf Stephanus Zichy. Zaujímavosťou je pojednávanie z r. 168911, vedené voči obyvateľom niekoľkých okolitých obcí vrátane Červeňan, ktorí kráľovskému dvoru zaslali sťažnosť kvôli nespravodlivo vymeraným stoličným daniam, čo vraj poškodilo dobré meno stolice.

Podľa Borovszkého obec v r. 1770 vlastnili Zichyovci a Balassovci, neskôr gróf Kálnoky. Obyvatelia sa zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom. V 18. storočí tu pracoval pivovar. Ráz obce sa nezmenil ani za I. ČSR. Obyvatelia sa zúčastnili SNP. Obec má bohatú tradíciu vo vyšívaní a čipkovaní, a rozvíjalo sa tu aj ľudové kamenárstvo, zamerané na náhrobníky, stĺpy, brúsky a i.

Osobnosti

V máji 1858 sa do obce prisťahovala rodina Bodických. Samuel Bodický sa neskôr stal farárom v Sennom, a jeho mladší brat Michal spisovateľom a publicistom. Vo svojich pamätiach podáva verný obraz Vereša (Červeňan) a okolia na konci 19. storočia.

Pozoruhodnosti

Nachádza sa tu zvonica z roku 1800 spojená s požiarnou zbrojnicou. Najväčší zvon bol odliaty v roku 1760 a pochádza z turopoľského kostola, ďalšie zvony sú z 19. a 20. storočia.

Z 19. storočia sa zachovali omazané i obielené trojpriestorové, z kameňa murované domy s valbovou slamenou strechou a zvyšky zrubových domov. Zrubové hospodárske stavby boli pod slamou, radené za domom i osobitne vo dvore. Na záhumní je murovaná sýpka s výpustkovým vchodom pod spoločnou strechou s maštaľou (č.d. 5). Na rovnakom základe sú aj murované domy z 20. storočia, s tvrdou strešnou krytinou, stĺpovou plavlačou a využitím terénu na podpivničenie. Podstrešie je vydláždené veľkými plochými kameňmi (priemer 135cm).

Zvonica v Červeňanoch

Pastiersky úkryt – katastrálne územie obce Nedelište (okres Lučenec), číslo v národnej databáze 1812. Jaskyňa sa nachádza 0,75 km na SV od vrchu Kruh (589 m) pri Červeňanoch, medzi potokmi Tisovník a Madačka. Za 4,7 m dlhým a 1,5 m vysokým vchodom sa skrýva jediný priestor dĺžky 10 m s výškou stropu okolo 1,6 m. Vytvoril sa zvetrávaním andezitovej tufovej brekcie, čiastočne však bol aj umelo rozšírený. Jaskyňa v minulosti slúžila ako úkryt pre pastierov. Vyskytujú sa v nej aj zhluky sadrovca.

Odkazy a pramene

wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad


1MOL DL 3761
2MOL DL 2690, 2726
3MOL DL 41961
4MOL DF 248668
5Maksay, str. 521
6Vass, str. 71
7MOL UC 59:13
8MOL UC 11:34 (a)
9MOL UC 6:57
10MOL A 57 18 402
11Jancsó-Jusztin, NVJ IV 605
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s