Čelovce

 Geografia
Čelovce
Obec leží na juhovýchodnom okraji Krupinskej výšiny v doline Čelovského potoka.  Chotár tvoria vysoké rozrezané chrbty z andezitických tufitov, pokrytých na chrbtových rovniach hlbokými hlinami. Najvyššie položené miesto „Šibeničná tabľa“ sa nachádza vo výške 500 m n. m. Výškovú scenériu dotvárajú vrchy Skala, Plešovica, Senná hora, Dedova hora, Opavská hora. Krajina je odlesnená, len strmšie úbočia dolín sú zarastené bukovým a dubovým lesom. Značnú časť chotára tvoria lúky a pasienky. Má hnedé lesné a illimerizované pôdy.

Obec Čelovce možno charakterizovať ako potočnú dedinu s radovou zástavbou. Územím preteká vodný tok s názvom Veľký potok, ktorý pramení na úpätí vrchu Jaseňový vrch. V obci Čelovce sa k Veľkému potoku pripája bezmenné rameno Veľkého potoka, ktoré pramení na úpätí vrchu zvaného Pliešovica. Veľký potok preteká južným smerom, jeho ľavostranným prítokom je Branišský potok. Je tu aj výrazné laznícke osídlenie.

 História

1260 Chol, 1295 Chol, 1296 Chal, 1314 Chaal, 1351 Chal, 1433 Chaly, 1477 Cal, 1481 Csall, 1504 Chaal, 1773 Csáll, Csall, Čelowce, 1786 Cschall, Cschalowce, 1808 Csall, Csal, Cžalowce, Cželowce, 1863–1873 Csal, 1877–1913 Csall, 1920 Čeľovce, 1927– Čelovce

V katastrálnom území obce Čelovce, v polohe Beluja sa v období 1100-700. pred. Kr. nachádzala osada kyjatickej kultúry. Pokiaľ ide o prvú písomnú zmienku, pramene sú nejednotné. V listine z r. 12601 sa pri metácii chotára Klenian síce spomína Chol, ale napr. v indexe Slov. diplomatára je toto uvedené ako osobné meno zemana, ktorý mal majetok v susedstve Klenian. Podľa doloženej metácie to však v dôsledku vychádza rovnako – buď šlo o zem s názvom Chol, alebo tu bola vtedy ešte bezmenná zem šľachtica menom Chol, ktorého meno neskôr prevzala. Pokiaľ ide o ďalšie zdroje, listinu z r. 1277, ktorú ako prvú zmienku uvádza Súpis pamiatok na Slovensku, nepoznáme. Rok 1269, prebratý z Borovszkého monografie, je prevzatím chybného údaja z Fejérovho diplomatára – táto listina je z r. 1296, a ešte ju spomenieme.

Pri opatrnejšom prístupe môžeme za prvú písomnú zmienku pokladať až listinu z r. 12952, kde sa pri delení majetku (Kamenných) Kosíh v susedstve spomína dedina (villa) Chal. Jej majiteľom bol Stephanus de Lezene (Lesenice), ktorý sa v r. 12963 dohodol so svojimi susedmi Michaelom a Martinom de Nyek na hraniciach medzi Čelovcami a Vinicou. Listinou z r. 13144 boli určené aj hranice medzi Čeloviec s K. Kosihami. Sídlo sa nepriamo spomína aj v súpise pápežských desiatkov z r. 1332-375, kedy tu pôsobil kňaz Nicolaus z kostola sv. Štefana kráľa. V r. 13426 sa už sídlo uvádza medzi majetkami hradu Litava, ktorý kráľ odňal vtedajším vlastníkom z rodu de Dobrakuta (Dobra Kuća v Chorvátsku), ktorí boli za rôzne zločiny odsúdení na smrť. V r. 13517 sa opäť objavuje len v zmienke o hraničnom majetku pri metácii Vinice.

Celovce na mape 1. VM

V r. 13878 získal Čelovce a iné majetky v Honte kráľovskou donáciou Nicolaus de Kanysa (Nagykanizsa), avšak už v nasledujúcom roku9 ich vymenil za majetok v Šomoďskej stolici so zástupcami rodu de Zechen (Szécsény). K čelovskému majetku patrilo aj právo výberu mýta, z čoho sa dá predpokladať, že tadiaľto viedla dôležitá obchodná cesta. Zaujímavým dokumentom je sťažnosť zemana z rodu Kakas de Kaza z r. 1433, podľa ktorej pri preprave peňazí a cenností do sídla v sv. Antone (okr. BS) prepadla skupina Čelovčanov (správca majetku Sečanských, familiári a poddaní) neďaleko zaniknutého sídla Čechy jeho familárov, okradli ich o peniaze a pred zabitím ich vraj zachránila len pomoc zemanov z Čiech. V r. 1456-6010 sa Čelovce niekoľkokrát spomínajú v súvislosti so zánikom panstva Sečanských a delením majetkov medzi príbuznými.

V r. 147711 tu mali majetky zemania z Ludányhalászu a Kalondy, ktorých časť sa dostala k Marcusovi de Walth (Vátovce). Táto listina uvádza aj mená vtedajších poddaných: Stephanus Bagyz, Jacobus Bwgar, Ambrosius Danch, Benedictus Dras, Gregorius Gwbernad, Stephanus Kormos, Simon Kothorgarz, Georgius Laurenty, Nicolaus Lehky, Philippus Lewkews, Gregorius Orozlan, Symon Parvus, Andreas Synka, Nicolaus a Stephanus Tanczer, Clemens Thanczer, Martinus Thyzka, Johannes Zepyk a Mathias Zwatheus. V r. 148112 sa spomína istý Ladislaus Bencze de Csal – pravdepodobne šlo o malého zemana, alebo azda richtára obce. Vyššie spomenutý Marcus si podľa všetkého Čelovce zvolil za svoje rodové sídlo, a v r. 149613 a 149714 sa už v listinách objavuje s predikátom de Chal.

Celovce na mape 2. VM

V r. 150015 predal Paulus Bencze de Swgod svoje majetky Michaelovi de Zob. Majetky zemanov z Kalondy najprv dostal v r. 150416 do zálohy rod Orzag de Gwth, o rok neskôr17 ich však odkúpili Erdődiovci a pričlenili k panstvu Čabraď. V r. 151118 sa spomína spor Szobovcov a Erdődiovcov. Listina z r. 152419 uvádza mená dvoch poddaných Wolfganga Erdődiho menami Sigismundus Kothorgarz a Johannes Lehky. V r. 152520 získal majetky Szobovcov Franciscus Balassa.

V súpise z r. 154921 sa stále uvádza ako majetok hradu Čabraď (Litava). V tom čase tu ešte existovala aj mýtna brána, ale spomína sa už len ako málo výnosná, čo iste súviselo s úpadkom dôležitosti tunajšej obchodnej cesty. Mená a priezviská poddaných uvádza súpis z r. 160222 – Lestar, Guracz, Lany, Santha, Lawkus, Bertók, Kowach, Wargha, Josa, Hegedös, Thanczer, Bud, Berko, Paloithay, Lonsky, Zykora, Polgárik, Misko, Zladownik, Nagy, Hrusoy a Sykach. Uvádza sa aj existencia štyroch mlynov, z toho jeden bol opustený. Prakticky rovnaké mená v pomaďarčenom prepise uvádza aj súpis z r. 160523. V r. 162924 dostal hrad Čabraď aj s majtkami od cisára Petrus Kohary, ktorého manželkou bola Barbora z rodu Balassa, a o pár dní neskôr tieto majetky previedol na syna Stephana. Borovszky uvádza, že v r. 1630 v obci zasadala župná kongregácia.

Celovce na mape 3. VM

Dynastia Kohary-Coburg si hrad aj s majetkom Čelovce udržala až do 19. storočia. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom, do 18. storočia vinohradníctvom. Za I. ČSR obec postihla nezamestnanosť a vysťahovalectvo. V 30. rokoch bolo protiexekučné hnutie maloroľníkov. Občania sa zúčastnili SNP. Až do roku 1967 bol prístup do obce možný len jedinou cestou, vybudovanou v rokoch 1937-38 v akcii Trpín-Seľany. Posledný úsek do Selian však nebol dokončený kvôli zmene štátnych hraníc. Obec nemala ani vlastnú poštu, a poštári chodili po zasielky počas 1. ČSR asi 10km lesom pešo do Vinice, neskôr do Čabradského Vrbovka. Pestovalo sa mnoho ovocia, hlavne známa odroda čerešne čelovská chrupka, ktorej sa pri dobrej úrode nazbieralo aj 15 vagónov. Ľudia úrodu nosili pešo do Ďarmot, alebo ju odviezli výkupcovia na vozoch, neskôr autách. Veľa obyvateľov našlo prácu na stavbe štátnej cesty do Plášťoviec, kde sa používal aj drvený kameň z obecného kameňolomu na Hôrke. Odtiaľ bola vybudovaná aj úzkokoľajná železnica k spomínanej ceste.

Osobnosti

  • Pavel Sekerka (1760–1824) – učiteľ, farár, literát. Narodil sa r. 1760 v Dolných Vrútkach. Dňa 6. júna 1784 bol vysvätený za evanjelického farára. V Čelovciach pôsobil 40 rokov až do svojej smrti.
  • Pavel Petrík (1893–1963) – hudobný skladateľ, pedagóg. Narodil sa 27. 9.1893 v Čelovciach, zomrel 12.2.1963 v Banskej Štiavnici. Je známym autorom operiet, zborov a menších skladieb, harmonizoval cirkevné chorály. Viedol robotnícky spevokol Sitno v Banskej Štiavnici a v r. 1936 založil a viedol Spevokol horehronských učiteľov. Zbieral slovenské ľudové piesne z Hontu.

 Pozoruhodnosti

Pamätník na križovatke

Vizuálnymi dominantami obce sú dva kostoly. V lokalite Pustý vrch na chotárnej hranici s obcou Cerovo (okr. KA) sa nachádzajú ruiny hradu Litava , známeho aj pod názvami Hrádok alebo Cerovo. Pri križovatke hlavných ciest nad obcou sa nachádza mramorový pamätník partizánom. Väčšia časť obce je vyhlásená za pamiatkovú zónu. V zozname kultúrnych pamiatok sú zapísané kamenné ľudové domy (č. 23 a 75), ktoré predstavujú spojenie obytného domu na os s hospodárskymi priestormi (maštaľ, sýpka so spoločnou strechou). Patria medzi najjednoduchšie formy obydlia s dvojpriestorovým členením na os s vchodom na pozdĺžnej strane domu. Jednotraktový dlhý prízemný dom so sedlovou strechou s podlomenicou. V štíte a na podstrešných rímsach sa nachádza drevená ornamentálna výzdoba. Ornamentmi sú zdobené aj drevené okná a prvky drobnej architektúry.

 Odkazy a pramene


1MOL DF 236041
2MOL DF 205155
3MOL DF 236937
4MOL DL 69311
5Sedlák, MVS I, str. 27, č. 41
6MOL DL 3469
7MOL DF 236043
8MOL DL 7307
9MOL DL 7428
10MOL DL 15105, 59469, 64771, 15440
11MOL DF 206057, 206796 str. 120
12Listina neprístupná, citované podľa Bakácsa.
13MOL DL 63411
14MOL DL 69534, DF 236849
15MOL DL 46528
16MOL DF 272139
17MOL DF 206796, str. 175
18MOL DF 208683
19MOL DF 236067
20MOL DF 258809
21Maksay, str. 372
22MOL UC 65:86
23MOL UC 11:49 (a)
24MOL A 57 7 839, A 57 11 155
Reklamy

2 thoughts on “Čelovce

  1. Škoda, že dnes je cesta od hlavnej cesty po Čelovce v takom zlom stave. Ďalej z Čeloviec na Vinicu sa dá celkom dobre prejsť bicyklom a na výlety je okolie tejto obce ako stvorené. Je tu pekná a čistá príroda.

    1. Pravda, v tej časti je výmoľov dosť, naopak z dediny po križovatku s Hrušovom je vynikajúci a málo používany asfalt (ďalej do Vinice je to ale tiež rozbité)… Snáď sa pošťastí a opraví sa aj tento úsek, podobne ako teraz cesta Čebovce-Sucháň – ale tých úsekov, čo potrebujú väčšiu opravu, je veľa, a peňazí asi málo…

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s