Geografia
Obec leží v Ipeľskej kotline na pravom brehu Ipľa. Východná a juhovýchodná časť chotára je na úzkej mokrej nive Ipľa a nižších terasách, severná a severovýchodná časť na pahorkatine z mladotreťohorných uloženín, na strmších úbočiach s agátovými lesíkmi. Má nivné, lužné a hnedozemné pôdy. Do katastra obce patria aj osady Kirť, Rendov a Ňáriaš.
História
1262, 1295 Chalar, 1434, 1549 Chalard, 1653 Chyalar, 1773 Csalar, Czalare, 1782 Czollár vel Csallár, 1786 Cschalár, 1808, 1863–1913, 1938–1945 Csalár, 1920 Čeláre, 1927–1938, 1945–1948 Čeláry, Cselár, 1948–1973 Čeláry, 1973– Čeláre
Prvá písomná zmienka pochádza z listiny r. 12621, ktorá pojednáva o cirkevných pozemkoch na majetku Beren (Borsosberény?). Medzi prísediacimi – staršími farármi novohradského arcidiakonátu – sa objavuje aj meno Peuce de Chalar. Tento prídomok neoznačuje šľachtický rod, len miesto pôvodu, avšak nasledovné listiny sa týkajú miestneho šľachtica menom Coplon de Chalar. V dvoch presnejšie nedatovateľných listinách z konca 13. storočia2 sa najskôr spomína Coplon, syn Andreasa, ktorý dostal pokutu za nedostavenie sa na súd so synmi Michaela (jedným z nich bol Marcellus). Pravdepodobne súvisiaci je obsah druhej listiny, kde sa Coplon sporil s Marcellom de Vosian (Varsány) o majetok v Kirti, ktorý napokon aj získal zaplatením kompenzácie desiatich strieborných mariek.
Ďalšie dve listiny síce výslovne nezmieňujú Čeláre, ale spája sa s nimi osoba Coplona. V r. 13013 sa pri metácii chotára sídla Peschen (Pösténypuszta) ako hraničné body spomínajú aj tri mlyny na Ipli, z toho jeden patril komesovi Koplonovi (molendinum comitis Koplen). V listine z r. 13274 sa spomína spor Nicolaia a Johannesa, synov Koplona, s Bothom z Kirte. Z prvej polovice 14. storočia5 máme zo súpisu pápežských desiatkov ešte zmienku o existencii miestnej farnosti či kostola (avšak bez uvedenia patrocínia), a miestneho kňaza menom Nicolaus, neskôr sa však stopa stráca a všetko nasvedčuje tomu, že význam Čelár z nejakého dôvodu upadol, keďže ďalšie listiny sa objavujú až v 15. storočí.
V r. 14345.5 sa spomína spor ohľadom časti tunajších majetkov medzi vdovou po Johannesovi, zvanom Prepost, de Chalard, a zemanmi z rodov de Panyth a de Kysfalud. Ďalší, a zároveň posledný predmoháčsky doklad je z r. 14926 – v spore medzi Leonardom Uzom a zástupcami rodu Lypthay o tri poddanské domácnosti a časť mlyna sa uvádzajú aj mená poddaných: Matthias Zolyom, Iohannes Holecz a vdova Banga. Lypthayovci podľa všetkého vlastnili tieto majetky minimálne od predchádzajúcej generácii, a ich nároky napokon uznal aj oponent. V zápise z kráľovskej knihy z r. 15497 sa dozvedáme, že Elizabeth, dcéra zemana Thomasa z rodu Penchy, zdedila majetky v niekoľkých novohradských obciach, medzi ktorým je aj časť Čelár (Chalard), konkrétne 3 želiarske a 4 prázdne domácnosti. Vzhľadom na toto datovanie je prekvapujúce, že zmienku o Čelároch nenachádzame ani v súpise sídiel novohradskej župy (tiež 1549), ani tureckom daňovom súpise pre sečanský sandžak (1554).
Ďalšie záznamy o obci máme hlavne z kongregačných zápisníc. V r. 16008 predstavitelia rodu Kéry požadovali zákaz vnikať na svoje majetky a využívať ich osohy obyvateľmi susedných dedín, medzi ktorými boli aj Čeláre. V tom istom roku9 žaloval Tamás Csalárdi Mihálya Balogha za neopravnené obsadenie mlyna v sídle Zelena (asi Zelené, časť Poltára). Tri udalosti boli prejednávané v r. 160210 – zákaz pre obyvateľov Čelár využívať majetky v prédiu Galgóc, a dva zákazy uskutočnovať transakcie s tunajšími majetkami Tamása Zsambokréthyho. V r. 162611 dala Borbála Bernátfi svoje tunajšie majetky do zálohy György Feöldwarymu za 800 forintov, čo bolo potvrdené jágerskou kapitulou. Z r. 165312 máme zmienku o vyčíňaní Istvána Voixtha v chotári Čelár, pre čo bol aj obvinený.
Zaujímavým dokumentom je urbár zo 70-tych rokov 17. storočia13 – ani nie tak obsahom, ktorý nevybočuje z rámca podobných dobových súpisov, ako tým, že ide len o súpis pre jedinú dedinu, pričom zvykom boli súpisy pre väčšie panstvá. Dozvedáme sa, že tu bolo spolu 23 domácností, s menami ako Dragos, Tótt, Major atď. Zemepánmi boli rody Darvas, Gyürky, Balogh a Bene, spomínajú sa aj miestne vinice. Čeláre sa objavujú ešte v inventárnom súpise z r. 168014, s menami poddaných Gregus, Toót, Major a Nagy. Posledným známym záznamom zo stredoveku je zápis z kongregácie z r. 168715, kde bol k súdu predvolaný obyvateľ Čelár menom Joannes Gajda alias Szabó, ktorý zbil svoju matku. Na súd sa ale nedostavil, takže za ním boli vyslaní slúžni.
V stručnosti ešte zápisy z neskorších monografií. Bel spomína mená rodov Darvas a Horváth de Voxith, vinice, a tiež kostol so zvonom, ktorého pôvod náznakom spája s husitami. Korabinsky uvádza zemepánov Révaya a Paula Prónaya. Operát k vojenskému mapovaniu spomína, že prechod cez Ipeľ rozvodnený po dažďoch je možný len pešo a len pri mlyne. Mlyn spomína aj Vályi, k Prónayovcov a Révayovcom pridávajú Fenyes a Mocsáry aj rod Várboy. Borovszky spomína tri zemanské kúrie z druhej polovice 18. storočia, ktoré v jeho dobe patrili rodom Vezekényi, Zsélyi a Endrődy. Tiež sa uvádza veľký statok Istvána Keglevicha, ktorý okrem Čelár zasahoval aj do chotárov Glabušoviec, Kováčoviec a Zombora. Nasledovné novodobé dejiny sú prebraté z webu obce.
Už koncom 17. storočia boli zaznamenané úteky poddaných do iných stolíc. V Čelároch sa v tomto období rozvíjalo najmä vinohradníctvo. Po roku 1725 sa v okolitých obciach vrátane Čelár a Kirti usadili aj Židia, Cigáni a Nemci. Mihály Prónay dostal v tomto období donáciu na Čeláre a Trebeľovce. Obyvatelia sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, chovom dobytka a vinohradníctvom. Dlho sa udržala tradícia pletenia košíkov, tkanie kobercov, známe bolo aj kováčske remeslo.
V roku 1927 sa dokončuje výstavba kasární. V roku 1937 sa v chotári obce popri hraniciach budujú na obranu vlasti betónové bunkre. Od septembra 1944 sa vojská neustále striedajú (raz Nemci, potom Maďari a Rumuni). Dňa 29. decembra večer o 23. hodine bola obec oslobodená.
V roku 1946 sa v škole ruší vyučovanie v maďarskom jazyku. V tomto roku Kirť osídľujú obyvatelia slovenskej národnosti. V roku 1948 tu založili Ipeľské vinohradnícke družstvo. V roku 1971 došlo k zlúčeniu troch obcí: Čeláre, Zombor a Glabušovce pod MNV so sídlom v Čelároch. 23. mája 2000 sa konalo vysvätenie lurdskej jaskyne v Čelároch.
Osobnosti
Aladár Koch-Zsélyi (12. december 1883 Čeláre – 1. júl 1914 Budapešť) – letec, konštruktér. Pokrstený 15. decembra 1883 v Bušinciach. Vydával teoretické diela z oblasti aviatiky, ale pôsobil aj ako konštruktér. Pochovaný je na tunajšom cintoríne.
Pozoruhodnosti
Dominantou obce je barokovo-klasicistický kostol Sv. Michala. Nachádzajú sa tu aj ruiny kúrie z konca 18. storočia (č.d. 44). Ide o prízemnú blokovú budovu s arkádou vo vstupnej časti, s valbovou strechou a hladkou fasádou členenou oknami a podstrešnou profilovanou rímsou. Z konca 19. st. sa zachovali murované domy so strechou podopretou pozdĺž nádvornej fasády stĺpmi na spôsob loggie. Murovaný štít uličného priečelia má nad rímsou odkvapovú striešku, a dvojokenná fasáda je rozšírená vstupnou archivoltou, podopretou stĺpom alebo pilierom (č.d. 20, 23, 29, 58). Častá je hĺbková zástavba vo dvoroch, s oplotenými záhradami na priedomí alebo otvoreným ohniskom v pitvore. Výstavnejšie domy majú klasicisticky riešený uličný štít s pilastrami alebo lizénovým rámom (č.d. 52). Čelárske obete prvej svetovej vojny pripomína pamätná tabuľa.
Odkazy a pramene
Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad
1. [MOL DF 219425]↩
2. [MOL DL 60129, 60128]↩
3. [MOL DL 1617]↩
4. [MOL DL 58458]↩
5. [Sedlák, MVS 602, str. 102]↩
5.5. [MOL DL 12964]↩
6. [MOL DL 67987]↩
7. [MOL A 57 2 331]↩
8. [Oborni, NVJ 408]↩
9. [Oborni, NVJ 451]↩
10. [Oborni, NVJ 890, 947, 949]↩
11. [Sugár 64, str. 39]↩
12. [Tóth, NVJ 1129]↩
13. [MOL UC 4:12]↩
14. [MOL UC 90:47]↩
15. [Jancsó-Jusztin, NVJ IV 614]↩
Okres VK 