Čebovce

 Geografia
Čebovce
Obec leží na juhovýchodnom úpätí Krupinskej výšiny pri vyústení doliny Čebovského potoka do Ipeľskej kotliny.  Juhovýchodnú pahorkatinnú časť chotára v kotline tvoria treťohorné uloženiny, severozápadnú členitú časť vo výšine andezitické tufity. Okrem kotliny je zalesnený dubovým a bukovým porastom. Má hnedozemné, hnedé lesné a illimerizované pôdy. Sú tu ložiská bazaltu a hnedého uhlia.

História

1272 Chab, 1330 Chaab, 1773 Csáb, Cšebowce, 1786 Cscháb, Čebowce, 1808 Csab, Cžebowce, 1863–1913, 1938–1945 Csáb, 1920 Čebovce, 1927–1938, 1945–1948 Čebovce, Csáb, 1948– Čebovce

Svedectvom včasného osídlenia sú výsledky archeologického výskumu na nedaľekej vyvýšenine, predstavujúce pamiatky z doby bronzovej. V lokalite ležiacej na sever od obce Čebovce, v údolí potoka Bliznava, bol pri prácach na odkrývaní kameňolomu objavený súbor železných predmetov, neskoršie známy ako Veľkomoravský železný depot z Čeboviec. Pokiaľ ide o existenciu tzv. pôvodnej obce menom Györgymártonfalva, toto nemáme doložené nijakou listinou. Len Borovszky spomína, že na úpätí kopca György Márton stálo sídlo pôvodných obyvateľov, jeho zdroj však nepoznáme. Povesť hovorí, že po zničení osídlenia pod vrchom Györgymárton vymizlo aj pôvodné obyvateľstvo, a tak sa vtedajšia vrchnosť rozhodla presídliť sem ľudí zo Žitného ostrova, pod prísľubom všetkých práv. Keď však títo obyvatelia došli na miesto, a uvideli kraj s dolinami a kopcami, začali bedákať: “Ach, ale sme my balgovia, že sme sa nechali odlákať!” Tak im prischlo meno Balga (hlupák), ktoré je aj dnes najrozšírenejším priezviskom v obci. Podľa tejto legendy je možno odvodené aj pomenovanie obce, a to konkrétne od slova csábítáni (odlákať). Toľko ľudová etymológia ku vzniku obce.

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 12721, kedy obec venovala vdova po komesovi Lampertovi z rodu Hont-Poznan (a zároveň dcéra Nicolausa, predka rodu Balassa) svojmu synovi Demetriovi, správcovi komitátu Bereg. V držbe predkov Balassovcov bol tento majetok aj v r. 13322, kedy ho zvolenský komes Donch spolu s ďalšímí majetkami vymenil so svojimi príbuznými, pánmi Modrého Kameňa. V tomto období tu už stál kostol Panny Márie, ktorého kňazom bol Petrus, spomínaný v súpise pápežských desiatkov z r. 1332-373. V r. 13384 sa sídlo spomína v susedstve zaniknutej osady Lehôtka. Krátka zmena vlastníckych pomerov nastala v r. 13415, kedy Balassovci sídlo vymenili za majetky Litava, Lackov a Trpín (okr. KA). V r. 13456 sa však Georgius z tohto rodu uvádza s prídomkom de Chaab ako sused pri spore o Cerovo, čo naznačuje, že pravdepodobne nešlo o odstúpenie celej obce, alebo tá výmena vôbec neprebehla. Veľa otázok prináša aj listina z r. 1351, kedy si tunajšie majetky delili zemania z rodu de Seplac (Krásno, okr. PE). Šlo o veno manželky jedného z nich, avšak aj keď táto manželka pochádzala z rodu zemanov zo susedných Príbeliec a Uňatína (okr. KA), nie je jasné, kedy a ako majetky v Čebovciach získali oni. Navyše, ďalších asi 70 rokov sa sídlo v listinách neobjavuje, a tieto majetkové pomery tak zostávajú nevysvetlené.

Cebovce na mape 1. VM

V r. 14237 a 14248 sa opäť uvádza ako majetok Balassovcov, ktorí sa sporili so zemanmi z Dolných Príbeliec, pričom bolo vo veci svedectva predvolaných 14 nemenovaných poddaných z Čeboviec. V r. 14309 sa pri delení majetku D. Príbeliec spomína cesta vedúca odtiaľ do Čeboviec. V r. 144410 sa pri spore medzi Lukovcami a Dachovcami pred šahanským konventom objavuje ako prísediaci aj Michael, syn Kozmu, kňaz z Čeboviec. V r. 145011 sa Čebovce spomínajú medzi majetkami, ktoré mali pripadnúť šahanskému kláštoru ako majetková ujma za škody, ktoré na jeho majetku spáchal Ladislaus Balassa a jeho družina. V r. 145212 a 145513 sa v listinách objavuje meno ďalšieho tunajšieho kňaza menom Blasius. V r. 146214 sa na vyčíňanie zemanov z Príbeliec a Kosihoviec na jeho majetkoch v Čebovciach sťažoval Ladislaus Balassa. Ten sa neskôr oženil s vdovou po kastelánovi Damianovi Horvathovi z hradu Čabraď, a v r. 147515 sa tak sídlo spomína pri delení majetkov medzi ich potomkami.

Cebovce na mape 2. VM

O rok neskôr16 sa Balassovci ešte museli podeliť s Damianovym bratom Petrom. Táto listina uvádza 10 obývaných a dve opustené usadlosti, a tiež mená vtedajších obyvateľov: Damianus Kowach, Johannes Pynther, iný Johannes Pynther, Thomas Kelech, Michael Suttor, Mathias Preber, Michael Prather, Paulus Petheech, Nicolaus Anyws a Demetrius Petheech. Polovičný majiteľ Petrus Horwath však o tento majetok veľký záujem nemal, keďže ho v r. 147717 predal Balassovcom za 25 zlatých florénov. V r. 147918 prepadli zemania z rodu de Wezeken neďaleko Príbeliec čebovských poddaných Balassovcov (menami Georgius Kathor a vdova po Antoniovi Zekerchem), a ukradli prepravované víno. Ešte tohože roku19 tí istí zemania podľa všetkého Čebovce neoprávnene obsadili, a tento spor sa musel riešiť za prítomnosti veľkého množstva zemanov z okolia. Čebovce vtedy pozostávali z celkovo 15-tich poddanských usadlostí, a listina uvádza mená štyroch hláv rodín: Damianus Faber, Mathias Czombos, Georgius Kathor a Michael Kathor. Spor o Čebovce medzi vyššie spomenutými stranami pretrvával aj v r. 148020, pričom rod de Wezeken neoprávnene zaberal kostol, časť lesa aj mlyn v chotári. Riešenie sporu nepoznáme, ale tento rod sa už viac v historií obce neobjavuje.

Cebovce na mape 3. VM

V r. 149221 sa ako právny zástupca v spore Balassovcov objavuje istý Michael de Chaab. Nie je jasné, akým právom tento prídomok používal, keďže okrem Balassovcov tu v tej dobe iných zemanov nebolo. Je však možné, že ide o chybný zápis či prepis, podobne ako v listine z r. 1495, kde zas s týmto prídomkom Bakács uvádza istého Stephana. To je však omyl a chybné čítanie zápisu, ktorý v skutočnosti znie de Thaab, a vzťahuje sa k zaniknutej obci s podobne znejúcim menom, ale na maď. strane Ipľa. V r. 150522 sa traja čebovskí poddaní (richtár Stephanus Zethko, prísažní Benedictus Demyen a Martinus Kachor) zúčastnili delenia majetkov medzi zemanmi z Chrastiniec. Zaujímavý je údaj z r. 150923, podľa ktorého boli na základe podnetu zemana z rodu Dacho exkomunikovaní traja čebovskí poddaní (Antonius Czombos, Urbanus Keczo, Emericus Zabo). V r. 151724 sa spomína miestny kňaz Ladislaus ako svedok testamentu zemana z rodu de Cherhy. Azda ten istý, hoci tu nemenovaný čebovský kňaz sa spomína aj v listine z r. 152325, kedy okrem iných aj majetok patriaci farnosti bol násilne zabraný Andreasom z rodu Palasthy (Plášťovský).

V portálnom súpise z r. 154926 sa sídlo objavuje ako majetok Johannesa Balassu, a Balassovcom stále patrilo aj o storočie neskôr27, kedy sa spomína v súpise majetkov divínskeho panstva. Tento obsahuje aj mená poddaných v 19-tich usadlostiach, s priezviskami: Fabian, Györgi, Djenos, Marton, Vargha, Benedek (?), Borba, Szaráz, Matics, Symon, Mács a Nagi, ktoré svedčia o prakticky homogénnom maďarskom osídlení. Balassovci sa tu udržali aj neskôr, hoci podľa Borovszkého časť obce patrila v 18. storočí aj Zichyovcom, a v 20. storočí tu mal majetky Albert Somogyi. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom,  vinohradníctvom a povozníctvom. V l. polovici 20. storočia tu ešte tkali plátno. V obci je kameňolom, v roku 1936 tu bol štrajk stavebných robotníkov.

Osobnosti

  •  Fábián János Szeder – benediktínsky mních, profesor a etnológ. Narodil sa tu 24. júna 1784.
  •  Ignác Hőnigh – hlavný lekár Zvolenskej župy a autor lekárskej literatúry. Narodil sa tu v roku 1811.

 Pozoruhodnosti

Dominantou obce je rímsko-katolícky kostol z roku 1768. Neďaleko futbalového ihriska stojí kamenná socha Jána Nepomuckého z roku 1800, povyše aj mramorový pamätník sovietskym osloboditeľom. Z 19. storočia sú aj murované a podpivničené domy s valbovou strechou pod tvrdou krytinou, pričom stĺpcová pavlač je vo dvorovej časti. Nachádza sa tu aj klasicistický kaštieľ  zo začiatku 19. storočia.

Socha sv. Jána NepomuckéhoPamätník osloboditeľom

 V pivničnej oblasti Geruša sa nachádza niekoľko radov pivníc vytesaných v pieskovci. Mnohé pivnice sú už nadstavané a slúžia aj ako chatky, ale väčšina má hlavne vinársku funkciu. V okolí sa nachádzajú prírodné pamiatky Krehora, prírodná rezervácia Čebovská lesostep a chránený areál Cerínsky potok.

 Odkazy a pramene

Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad


1MOL DL 71347
2MOL DL 65737
3Sedlák, MVS I, s.
4MOL 25093, 70127
5MOL DL 65752
6MOL DL 41011
7MOL DL 65860
8MOL DL 65864
9MOL DL 65941
10MOL DL 63954
11MOL DL 14432
12Listina nedostupná, prebraté podľa Bakácsa.
13MOL DL 14928
14MOL DL 15776
15MOL DL 46859
16MOL DL 17754, 65952
17MOL DL 65957
18MOL DL 65963
19MOL DL 65964
20MOL DL 65966, 65967
21MOL DL 65980
22MOL DF 282007
23MOL DL 103092
24MOL DL 95863
25MOL DL 57950
26Maksay, s. 372
27MOL UC 6:57
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s