Brusník

Geografia

Brusník

Obec leží vo východnej časti Krupinskej planiny v doline Tisovníka. Povrch chotára na plochých, dolinami rozrezaných chrbtoch výšiny tvoria andezitické tufity, z ktorých vystupuje vo východnej časti ostrovček kvarcitov. Dubové a agátové lesíky sú len na strmších úbočiach. Má hnedé lesné pôdy. Je tu minerálny prameň.

 História

1327 Buruznuk, 1393 Borosnok, 1773, 1786, 1863–1913 Borosznok, 1808 Borosznok, Brusník, 1920– Brusník

Prvá písomná zmienka pochádza z r. 13271, kde sa spomína ako hraničný majetok pri metácii chotára susedných Chrtian. Podľa tejto metácie bol tento majetok riekou Ztrigua (dnes Tisovník) rozdelený na dve polovice, pričom západnú časť mal v držbe Peter, syn Bytera z Modrého Kameňa; a východná patrila Thomasovi de Zechen (Szécsény). V r. 13742 sa o túto východnú časť sporili Sečanskí so Stephanom de Strigowa (Strehová). V r. 13773 sa zasa spomína zosnulý Georgius de Boroznuk, ktorého dcéra Elena vrátila susedné majetky vzdialeným príbuzným, pánom Modrého Kameňa. Spor o východnú časť sa urovnal v r. 13934, kedy Petrus, posledný známy zástupca rodu Strehovských, odstúpil Borosnok a ďalšie majetky Thomasovym vnukom Frankovi a Simonovi.

Brusnik na mape 1. VM

Ďalšie správy máme až z polovice 15. storočia. Listina z r. 14465pojednáva o sťažnosti skupiny zemanov, vznesenej voči Balassovcom z M. Kameňa, ktorí vraj neoprávnene obsadili množstvo ich majetkov, medzi ktorými sa spomína aj Boroznok. Tá istá skupina zemanov sa v r. 14516 o tieto majetky sporila medzi sebou, pričom Brusník dočasne pripadol zemanom z rodu de Janok (Janík, okr. KE). V r. 14567 sa spomína medzi majetkami, ktoré dal Ladislaus de Zechen do zálohy rodom de Lossoncz a de Gwth. Tieto sa v r. 14608 sporili s potomkami istého Paula de Lyndwa. V r. 1481 už bol Brusník vo vlastníctve zemanov z Ľuboriečky, ktorí žiadali zákaz využívania svojich majetkov rodom de Gwth a jeho poddanými.

Brusnik na mape 2. VM

V súpise novohradskej stolice z r. 15499 sa objavuje vo forme Boroznook, a vlastníkmi boli rody Balassa, Lossonczy a Vidffy. Turecký súpis z r. 155410 uvádza 8 domácností s priezviskami Csontói, Istócs, Korcsok, Andráskó, Aklos a Fekics/Feköcs. Pod názvom Broznok sa spomína v súpise z r. 158211, kedy bol majiteľom Sigismund Balassa a richtárom Christophorus Wolud (Wolak). Mená ďalších poddaných poskytuje doplnkový súpis z konca storočia12 – konkrétne sú to Thomas Laszan, Leonardus Andrasky, Martinus Syla a Johannes Wolak. V r. 159713 si stoličné orgány predvolali tunajšieho poddaného Vidffyovcov menom Antal Bűnös.V súpise modrokamenského panstva z r. 160514 sa uvádzajú 3 mená – Lassan, Bili a Balas.

Brusnik na mape 3. VM

Majetky rodu Vidffy získal v r. 162915 do zálohy Zsigmond Baratnaky. Tri domácnosti a dvoch želiarov narátal súpis divínskeho panstva v r. 166016, s priezviskami Kriszkou, Szokol (2x), Hartik a Massarouski. V r. 168517 patrila časť obce hradnému panstvu Šomoška – uvádzajú sa mená poddaných Foyr, Khocz a Lassan. Ešte jeden pozdný súpis z r. 172318 uvádza priezviská Gyurak, Varga, Antal, Balaz, Lassan a Lenhard. Matej Bel uvádza 2 ľudové etymológie názvu obce – z maď. bór (víno) a slovenského brusz (brúsenie kameňov), čo mala dokazovať aj existencia kameňolomu. K tejto verzii sa prikláňa aj R. Krajčovič19. Podľa Borovszkeho tu v r. 1770 mali majetky rody Balassa, Zichy, Maithény a Radvány, v r. 1826 aj Madáchovci. Obyvatelia sa zaoberali vinohradníctvom a poľnohospodárstvom. Ešte v prvej polovici 20. storočia bola rozšírená domáca výroba tkáčskeho náradia (vretien, cievok, fájf, bŕd, praslíc ap.)

Osobnosti

Ján Breuer (1886-1950) – propagátor nových foriem hospodárenia, neskôr tajomník Slovenskej evanjelickej jednoty. Pôsobil tu ako učiteľ v rokoch 1904-1906.

Pozoruhodnosti

Zvonica v BrusníkuPamätník v Brusníku

Dominantou obce je zvonica obecného domu so zvonom z roku 1773. V parku v strede obce je umiestnený pamätník venovaný obetiam 2. svetovej vojny. Zástavba pri hradskej sa rozšírila na hromadnú. Z 19. storočia sú kamenné murované domy s valbovou slamenou strechou, s otvorenými dvormi a s hĺbkovou zástavbou želiarskych obydlí (č. 31). K obytnej časti a komore je zvyčajne pristavaná maštaľ a stodola so samostatnými vchodmi (domy č. 10, 16 a 36 so solárnymi motívmi na dubových vrátach sýpky).

Odkazy a pramene

wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad


1MOL DL 2420
2MOL DL 41961
3MOL DL 65791
4MOL DF 248668
5MOL DL 13922
6MOL DL 64366
7MOL DL 15105
8MOL DL 15440. 15444
9Maksay, str. 501
10Vass, str. 68
11MOL UC 59:13
12MOL UC 11:34 (a)
13Oborni, NVJ 68
14MOL UC 11:49 (a)
15Sugár 78, 79 (str. 47-48)
16MOL UC 6:57
17MOL UC 114:51
18MOL UC 11:51 (b)
19KRAJČOVIČ, Rudolf. Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (6).In: Kultúra slova, 2007/6, str. 336 (PDF)
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s