Bátorová

 Geografia
Bátorová

Obec leží v Ipeľskej kotline v doline Čakovského potoka, 21 km na JJZ od Modrého Kameňa. Nadmorská výška v strede obce je 163m n. m. a v chotári 160–270m n. m. Pahorkatinný chotár tvoria ploché rozrezané chrbty z mladotreťohorných uloženín. Je odlesnený, dubové a agátové lesíky sú len na úbočiach. Má nivné, lužné a hnedozemné pôdy. V katastri je i časť vodnej nádrže Nenince, a bažantnica Karikáš.

 História

 1277 Batur, 1413 Batorfalwa, 1478 Bathor, 1773 Batorfalu, Batorowa, 1786 Bátorfalu, Batorowa, 1808 Bátorfalu, Bátorowá, 1863–1913, 1938–1945 Bátorfalu, 1920 Bátorová, Bátorovce, 1927–1938, 1945–1948 Bátorová, Bátorfalu, 1948– Bátorová

Podľa ústnej tradície vtedajší zemepáni pozvali z Oravy a z Trenčína bojovných Slovákov, aby bránili územie medzi Opatovskou Novou Vsou a Nenincami pred Turkami. Obec svoje meno Bátorfalu dostala z dôvodu, že títo osadníci boli smelí (bátor) a nájazdy nepriateľa odrážali úspešne, takže od chotára tejto usadlosti nepriatelia nemohli ďalej podnikať svoje útoky. Skutočnosť je však prozaickejšia – obec dostala meno po svojom vlastníkovi, aj keď je otázne, kedy k tomu došlo. Niektoré pramene sa odvolávajú na listinu z r. 12771, v ktorej sa uvádza istý Batur z Neniniec (Batur de Nene), ktorého majetok ležal v susedstve Záhoriec. Tento Batur bol synom Wacyka, ktorý spolu s bratmi získal v r. 1243 okrem iného aj Nenince. Neninský chotár v tej dobe siahal až po Opatovce (Op. N. Ves), a územie Bátorovej tak bolo jeho súčasťou, ktorú pri neskoršom delení získal Batur a jeho potomkovia. Pravda, v tej dobe sa ešte nazývalo Nenince – ako Nenye sa spomína v listine z r. 13582 pri predaji majetkov v Opatovciach.

Batorova na mape 1. VM

Vieme, že Batur mal syna Jacoba, avšak ďalšie mená v tejto línií nepoznáme. Vieme však doložiť, že majetok zostal v rukách Wacykovych potomkov – v r. 14053 sa totiž v súvislosti so zálohovým dlhom na časť Neniniec spomína istý Jacobus, ktorý mal naviac prezývku Bathor. Nepochádzal síce priamo z Baturovej línie, ale bol pravnukom Baturovho brata Harabora. V r. 14094 došlo k dohode v dlhom spore o hraničný majetok medzi D. Nenincami a Opatovcami. Jeho horná polovica pripadla práve Jacobovi, a dala základ chotáru Bátorovej; dolnú polovicu si udržali zemania z Kolár a Čalomije. S Jacobom sa spája aj prvá konkrétna písomná zmienka, kedy sa v listine z r. 14125 o predaji D. Lomu spomína s prídomkom de Bathorfalua. Samotné sídlo Batorfalwa sa objavuje v r. 14136, kedy ho Jacobus vyplatil zo zálohovej držby od zemanov z Kolár a Čiech. Zaujímavý, ale zmätočný je záznam v listine z r. 1418, kde sa riešilo dedičské poradie na niektoré majetky v okolí. Bátorová sa tu uvádza ako „iné Opatovce, či Nenince, ktoré sa teraz nazývajú Bátorová“ (alia Apathy sive Nyenee, quae nunc Bathorfalva), čo dokazuje, že sídlo má pravdepodobne staršiu históriu, ale skrytú pod inými názvami.

Batorova na mape 2. VM

Zaujímavý prípad výmeny majetkov sa spomína v r. 14217 – Jacobus Bathor vymenil svoju časť Neniec/Bátorovej s Paulom z Kolár za majetok v Biharskej stolici, avšak kvôli neustálym útokom od susedov bol nútený ho opustiť, a tak mu Paulus daroval majetok Kenderes v Hevešskej stolici. Ešte v tomže roku však Paulus dal Bátorovú do zálohy šľachticom zo Sečian, hoci v nasledujúcom roku bol schopný dlh vyrovnať8. V tomže roku9 Jacobus a jeho syn Georgius definitívne predali časť majetku Paulovi, ktorý požiadal aj o reambuláciu hraníc10, podľa ktorej sa zdá, že poloha sídla zodpovedala polohe dnešnej obce – ako susedné majetky sa uvádzajú: časť Neniniec patriaca Dachovcom, Sklabiná, Peserany, Záhorce a Opatovce. V r. 142311 sa uvádza spor medzi Paulovym synom Ladislauom, na druhej strane s Jacobom (už s prídomkom de Kelenyen, Kleňanský) a jeho príbuzným Bricciom, o spomenutý majetok Kenderes. Tu sa uvádza aj názov obce vo forme Bathornyenye (Bátorove Nenince).

Batorova na mape 3. VM

V r. 142612 sa spomínajú spory medzi Kolárskymi a Dachovcami o poddanských volov, pričom sa tu stretávame aj s menami prvých bátorovských poddaných: Stephanus Magnus a Benedictus Magnus. Ďalší spor medzi pribuznými Jacoba Bathora a zemanmi z Kolár sa riešil v r. 143813. Z r. 145214 poznáme ďalšie dve mená poddaných – Petrus Balik a Blasius Palik. Listina z r. 145815 rieši spor o čiastku vena medzi Kolárskymi a zemanmi z Kenderesa, ktorých rodiny sa spojili. Podľa listiny z r. 147316 mal Bátorovú a ďalšie majetky v držbe spomínaný Briccius, po ktorom ich zdedili Simonus z Kolár a Blasius z Kenderesa. O rok neskôr17 ich Blasius získal vyplatením Simonovho zálohového dlhu. V r. 147618 sa s prídomkom de Bathorfalwa spomína istý Ambrosius. V r. 148019 sa Kolárski a Kenderesovci opäť sporili, ale v r. 148320 spor vyriešili vzájomnou dohodou. Ďalšia reambulácia hraníc pre potreby zemanov z Kolár sa uvádza v bližšie nedatovanej listine z konca 15. storočia21. V r. 151722 sa uvádzajú mená dvoch poddaných Paula z Kolár – Johannes Belah a Gregorius Chaky (Chery?).

Prakticky žiadne záznamy nemáme z obdobia tureckej okupácie. V r. 154123 obdržali potomkovia Kolárskych novú donáciu na všetky dovtedy vlastnené majetky. Ďalším dostupným prameňom je portálny súpis Hontianskej stolice z r. 154924, kde sa Bathorffalwa uvádza ako vlastníctvo rôznych zemanov. V r. 166225 sa Bátorová dostala do rúk Georgia Illeshazyho, kráľovského stolníka a trenčianskeho župana. Korabinsky spomína majetky rodu Kubinyi, a tiež pestovanie tabaku, vína a kukurice. Vályi pridáva majetky rodov Koháry a Baloghy; Borovszky ešte aj rody Tihany, Blaskovics a Egry. Obyvatelia sa tu zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, a tiež chovom dobytka a ošípaných.

Osobnosti

 Gustáv Longauer (1911-1984) – spisovateľ pre deti, korektor a redaktor. Pôsobil tu ako učiteľ v 30-tych rokoch 20. storočia.

 Pozoruhodnosti

Katolícky kostol v BátorovejEvanjelický kostol v Bátorovej

Cestná radová dedina. Najstaršou stavbou je zvonica s barokovým zvonom z r. 1740. Nachádza sa tu aj evanjelický kostol, prestavaný z kaplnky postavenej v r. 1903. Kaplnka a zároveň rodinná krypta Blaškovičovcov (pôvodne z r. 1870) bola prestavaná v rokoch 1966-1967 na rímsko-katolícky kostol sv. Terézie z Lisieux.  V obci sú štyri staršie a dve nové panské usadlosti. Staršie postavili rody Tihány, Blaskovits a Buóc, tie novšie rody Nándory a Tornyos. V obci sa nachádza aj miestne ľudové múzeum.

 Odkazy a pramene

Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad


1MOL DL 65712
2MOL DL 69402
3MOL DF 281849
4MOL DL 69350
5MOL DL 90609
6MOL DL 69371
7MOL DF 205836
8MOL DL 69413
9MOL DL 69414
10MOL DL 69420
11MOL DL 69292, 69422
12MOL DL 69436
13MOL DF 282010
14Listina nedostupná, prebraté podľa Bakácsa.
15MOL DL 44870
16MOL DL 90619
17MOL DL 17545
18MOL DL 65956
19MOL DL 69508
20MOL DL 45969, DL 99741
21MOL DF 206796, s. 113
22MOL DL 69557
23MOL A 57 2 10
24Maksay, s. 372
25MOL A 57 10 802
Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s