Balog nad Ipľom

 Geografia
Balog nad Ipľom
Obec leží v Ipeľskej kotline na pravom brehu Ipľa. Južná časť odlesneného chotára je na mokrej zaplavovanej nive Ipľa a na nižších terasách s pieskovými presypmi; severná na nízkej, plochými chrbtami rozčlenenej pahorkatine z mladotreťohorných uloženín. V južnej časti má nivné a lužné, v severnej časti hnedozemné pôdy.

 História

1232 Bolug, 1332-1337 Belek, 1351 Balogh, 1773 Balogh, 1786 Ballog, 1808 Ipoly-Balog, 1863–1913, 1938–1945 Ipolybalog, 1920–1938, 1945–1948 Balog, 1948–1951 Blh nad Ipľom, 1951– Balog nad Ipľom

V chotári obce sa našli predmety, svedčiace o prítomnosti ľudu bukovohorskej kultúry z neolitu, z neskorších dôb aj keramika želiezovského a lengyelského typu, predmety z doby bronzovej, a urnové polia, patriace k pilinskej kultúre. Stála tu osada ľudu s kanelovanou kultúrou, neskôr i sídliská z doby rímskej, veľkomoravskej a poveľkomoravskej.

Prvá písomná zmienka pochádza z r. 1232, a podľa nej patrilo sídlo (už v tej dobe dedina) kráľovi Ondrejovi II., ktorý ho začlenil do svojho zvolenského panstva s tým, že tunajší cirkevný desiatok patril ostrihomskej kapitule. Časť územia ale patrila šľachticom menami Feldrik a Raslo, ktorí ju v r. 1254 predali Gregorovi zo Sečianok a jeho príbuzným. Ďalšie listiny z r. 1257, 1294, a 1324, ktoré uvádza Györffy, sú prinajmenej sporné. O Balog z tunajšieho regiónu sa už s istotou jedná v prípade záznamu z r. 1329, kedy sa pri reambulácii hraníc majetku Kalade ako susedia spomínajú obyvatelia a oficiáli hontianskeho župana z dediny Balog, čiže šlo naďalej o kráľovský majetok. Tunajším obyvateľom bolo o rok neskôr zakázané využívať majetky patriace ku Kalade. Sídlo sa spomína aj v súpise pápežských desiatkov z r. 1332–37, kde vystupuje kňaz Gregor z kostola sv. Mikuláša. Podľa architektúry kostola je však zrejmé, že bol postavený najneskôr v druhej polovici 13. st., takže je určite starší ako tento prvý písomný záznam o ňom.

Balog na mape 1. VM

V r. 1351 sa sídlo a sem vedúca cesta spomínajú pri metácii chotára Dolnej Vinice. Pre históriu obce sú dôležité dve listiny z r. 1375, na základe ktorých získal Levkeš de Ozlar, uvedený ako kráľovský rytier, od kráľa výmenou za majetky vo Zvolenskej stolici dedinu Balog v Honte. V ďalšej listine z tohože roku, potvrdzujúcej jeho práva, sa ako súčasť donácie spomínajú tak tamojší poddaní, ako aj kráľovský les, čo vysvetľuje staršie zaradenie do zvolenského lesného panstva. Rod de Ozlar pochádzal z Oslár, sídla, ktoré existovalo na území dnešného V. Krtíša a M. Kameňa. Potomkovia Levkeša sa s pôvodným prídomkom spomínajú až do r. 1416, ale medzitým sa natrvalo presťahovali na nové majetky a založili nový rod s prídomkom de Bolug, s ktorým sa v r. 1386 po prvýkrát spomína Levkešov syn Peter.

Balog na mape 2. VM

V r. 1388-89 sa názov sídla opäť objavuje pri spore o Kalade, ktorý pokračoval prakticky až do začiatku 16. storočia, pričom Balog sa v ňom ako susedný majetok spomína často. V r. 1400 sa vykonala reambulácia hraníc medzi Balogom a susedným sídlom Vezche (Ipolyvecze), kde sa spomína cesta medzi oboma sídlami, ako aj akési miesto s rybárskymi sieťami. V r. 1413 odkázal Ladislav zo Sečian vo svojom testamente dva mladé kone v prospech kostola sv. Mikuláša. V r. 1423 sa spomína spor o chotárne hranice medzi Balogom, Sečiankami a V. Vsou n. Ipľom, a ešte v tomže roku sa uskutočnila reambulácia, vykonaná na základe informácií od jednotlivých majiteľov, keďže staršia metačná listina neexistovala.

Balog na mape 3. VM

V r. 1448 tu zemania z Vinice prepadli a uštvali istého poddaného šahanského konventu. Okolo r. 1454 Balogyovci zabrali susedný Inánč, a spor oň pokračoval minimálne do r. 1481. V r. 1469 sa spomína spor v rámci rodiny o rodové majetky, ku ktorým okrem Balogu patrili aj Eghazaskewrthes (dnes V. Krtíš) a Saap (dnes Nógrádsáp). Od r. 1482 mali Balogyovci majetky aj v neďalekom Hrušove. V r. 1486 sa pri ďalšej metácii Vinice spomína sídlo aj cesta z Balogu do Leklinca. V r. 1495 sa rodina sporila o podiel na miestnej zemianskej kúrii. V r. 1503 zeman z Inánča obvinil Balogyovcov zo zabitia svojho bratranca na ceste medzi oboma sídlami. V r. 1504 dal Cherubín z Balogu jednu tunajšiu poddanskú usadlosť do zálohu príbuznému, okolo r. 1505 dal Gregor 6 usadlostí a časť mlyna na Ipli do zálohu Jánovi, v r. 1508 dal Cherubín ďalšie tri usadlosti, s poddanými Petrom Veľkým a Blažejom Končíkom, svojmu švagrovi Valentínovi Husárovi. Balogyovci a Husárovci sídlo spolu vlastnili prakticky až do zániku Rakúsko-Uhorska.

V r. 1514 mal časť dediny v zálohu Pavol z Kolár. V r. 1516 si Balogyovci rozdelili časť chotára obce, pričom sa tu uvádzajú chotárne názvy lesov Olthylalmas, Naghzeg, Kyszeg, Zyggeth, Harazth, Kethgathkwzy, a lúky Despolrethe. V tomže roku si Valentín Husár dal potvrdiť vlastníctvo štyroch darovaných usadlostí. V r. 1520 dali Balogyovci časť tunajších majetkov do zálohu trom Pavlom – bzovíckemu prepoštovi, Pavlovi z Kolár, a Pavlovi z Inánča. V r. 1524 dal Cherubín do zálohu polovicu usadlosti s poddanými Matejom Folnaďom a Bricciom Kakašom vdove po Gregorovi. Gašpar v tomže roku vymenil tunajší podiel brata Františka s Pavlom z Kolár za podiel v Horši (okr. LV), proti čomu protestovali iní príbuzní.

Kúria na začiatku 20. storočia

Podľa portálneho súpisu Hontianskej stolice z r. 1549 patrila obec zemanom. V r. 1598 protestovali dcéry Mikuláša Balogyho proti zaberaniu majetkov svojimi bratmi. V r. 1615 dostal majetky v Balogu za verné služby korune istý Demeter Tibot, v r. 1644 pripadla časť majetkov Šóšovcov a Balogyovcov – vrátane viničného vrchu – ostrihomskej kapitule. Od r. 1660 sa tunajšie spustnuté majetky spomínajú v súpisoch divínskeho panstva Balašovcov. Súpis z r. 1671 uvádza panovníkom za zradu zhabané bývalé majetky Gašpara Balogyho. Obsahuje aj mená hláv rodín z ôsmych osídlených a štyroch opustených usadlostí, s priezviskami: Terek, Ďurac, Ďurak, Leštár, Lacko, Kocio, Ďemeš a Molnár. Balašovské majetky pripadli v r. 1689 rodu Koháry.

Korabinsky označuje dedinu za slovenskú, Vályi zasa uvádza, že v jeho časoch sa delila na Horný a Dolný Balog. Borovszky okrem Balogyovcov a Husárovcov uvádza majetok Ladislava Sentkirályho. Spomína aj hospodárstvo Aladára Husára, ktorý dal v dedine postaviť klasicistickú kúriu, časom však prestavanú. V polovici 19. storočia bol v obci pivovar. Baločania boli v okolí známi chovom registrovaných švajčiarskych druhov dobytka, a pestovalo sa tu hlavne konope a zelenina.

 Osobnosti

  • Dezső Baloghy (1843-1916) – narodil sa tu 29. 11. 1843. Bol spisovateľom, archivárom i osobnosťou verejného života. Publikoval v odborných periodikách z oblasti literatúry a jazykovedy (jazykovedné poznámky, básnická zbierka, zbierka ľudových piesní), ale písal i fikciu (dvojzväzkový román Az Ordaskőy család).
  • Elemér Huszár – narodil sa tu v roku 1883. Právnik a politik, od roku 1920 člen maďarského parlamentu za Maloroľnícku stranu.
  • Lajos Varga – narodil sa tu v roku 1942. Výtvarný umelec a grafik, autor knižných ilustrácií. Pripravil linoryty osobností tohto kraja. Jeho socha Školáčka je umiestnená na dvore základnej školy.

 Pozoruhodnosti

Dominantou obce je románsky kostol z čias Arpádovcov.  V katastri obce sa nachádza veľké množstvo objektov malej sakrálnej architektúry. Na cintoríne od roku 1993 stojí pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny, nazvaný Ukladanie do hrobu, ktorý je dielom Jánosa Nagya.

Z 19. storočia sa zachovali murované domy so sedlovou slamenou strechou, novšie s tvrdou krytinou, často podpivničené (č. 7 a 167). Väčšinu zástavby tvoria domy s pavlačou na dvore, postavené v 20. a 30. rokoch minulého storočia. Z prelomu 19.-20. storočia sú na cintoríne drevené stĺpové kalvínske náhrobníky s barokizujúcimi hlavicami. Z prírodných zaujímavostí je možné spomenúť 250-ročný brest, ktorý je zapísaný v oficiálnom zozname chránených stromov SR.

 Odkazy a pramene

Oficiálna stránka obce, wiki.sk, wiki.hu, Štatistický úrad

Reklamy

Vložiť komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s